Ilustr. reprofoto EP
Prevažná väčšina žien, ktoré pracujú ako novinárky, bola vystavená rôznym formám kybernetického násilia. Vyplýva to z úryvku štúdie, ktorú vypracovala Organizácia OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) spoločne s Medzinárodným centrom pre novinárov (ICFJ). Obťažovanie reportérok na internete je podľa nich jednou z najvážnejších svetových hrozieb pre slobodu tlače a prispieva k tomu, že tieto ženy čelia útokom aj v off-line svete.
Takmer tri štvrtiny opýtaných novinárok, sa pri svojej práci stretli s obťažovaním na internete. Takmer polovica z nich čelila nevyžiadaným súkromným správam na sociálnych sieťach. Skúsenosti s vyhrážkami fyzickým násilím, vrátane vyhrážania sa smrťou, uviedlo 25 percent redaktoriek. Vyhrážanie sexuálnym násilím zažilo 18 percent opýtaných. Až 13 percent žien sa stretlo s hrozbou, že niekto ublíži ich rodine či deťom.
Autori správy vyzvali sociálne siete, aby zmenili algoritmy, ktoré podľa ich zistení prispievajú k nenávisti voči ženám. Požadujú tiež, aby páchatelia virtuálneho násilia na základe pohlavia čelili postihom za svoje činy a aby vlády robili viac pre riešenie tejto "krízy". Akademici hovorili so stovkami novinárok z najmenej 125 krajín.
Medzi respondentkami bola tiež oceňovaná investigatívna novinárka denníkov The Guardian a Observer Carole Cadwalladrová. Táto reportérka odhalila, ako osobné údaje patriace miliónom užívateľov sociálnej siete Facebook tajne zhromažďovala britská poradenská firma Cambridge Analytica, a to prevažne na účely politickej reklamy.
Analýza zistila, že Cadwalladrová sa od decembra 2019 do januára 2021 stala terčom 10 400 útokov na internete. Podľa výskumníkov bolo virtuálne obťažovanie, ktorému čelila, silne podmienené jej pohlavím a malo za cieľ "ponížiť, znevážiť a zdiskreditovať" novinárku na osobnej i profesijnej úrovni. Cadwalladrová výskumníkom oznámila, že "pred niekoľkými stovkami rokov by ju upálili na hranici". Teraz - ako povedala - je "národným boxovacím vrecom".
Správa tiež mapuje, ako obťažovanie a vyhrážky na internete vedú k útokom v off-line svete. Pripomína vraždu mexickej novinárky Maríi Eleny Ferralovej, ktorá pred zabitím upozornila na on-line šikanovanie, ktorému ju vystavil syn starostu mesta Veracruz.
"Naša správa zistila, že sa teraz nachádzame v krízovom bode, pokiaľ ide o mieru násilia zameriavaného na novinárky," povedala denníku The Guardian Kalina Bontchevaová, ktorá viedla britskú časť štúdie. "Veľká časť žien, ktorá sa prieskumu zúčastnila, čelila on-line obťažovaniu. Britskí politici teraz musia prijať naliehavé opatrenia, aby ochránili životy tých, ktorí v spoločnosti vykonávajú také dôležité zamestnanie," dodala.
Britská časť výskumu zistila, že virtuálne obťažovanie novinárok sa často spája s témami, ktoré rozdeľujú spoločnosť, ako je napríklad brexit alebo pandémia covidu-19.
