Športové značky, automobilové, módne, hudobné, či z oblasti potravín a nápojov. Určite ich poznáte aj vy. Adidas, Ferrari, Sony, McDonald´s, Coca-Cola, či Apple, Google a Facebook.
V novinke Dejiny značiek nájdete takmer 50 príbehov svetoznámych značiek. Nie výpočet ich úspechov, alebo suchopárnych faktov.
Sú to neraz príbehy zo zákulisia. Príbehy, ktoré odkrývajú úspechy aj pády, podvody, korupciu, kolaboráciu, zbabelosť, ale aj nezdolnosť ducha, odvahu, vytrvalosť, vieru v správnosť či úspech riešenia.
Dejiny značiek
Dejiny značiek prinášajú príbehy automobilových konštruktérov, módnych návrhárov, výrobcov športového oblečenia či obuvi, luxusných hodiniek, hudobných vydavateľov, vedcov a vynálezcov, investorov aj radových zamestnancov naprieč rozmanitými výrobnými odvetviami.
Hovorí sa, že každá doba má svojich hrdinov. Hrdinami knihy Dejiny značiek sú zakladatelia, riaditelia, manažéri, vynálezcovia či radoví zamestnanci firiem.
Mnohé firmy zmenili spotrebiteľské správanie, ako to kedysi nebojácne dosiahol Henry Ford. Ten sa rozhodol ponúknuť automobil produkt určený len pre najvyššie vrstvy spoločnosti širokým masám amerických pracujúcich. Vlastníctvo produktov niektorých značiek neprepožičiavalo len status bohatstva, ale aj vyjadrenie túžby po jedinečnosti, inakosti, dobrodružstve. Iné firmy zasa prišli s niečím čisto populárnym, s niečím na rozptýlenie života, s niečím na rozveselenie ducha.
Takmer 50 inšpiratívnych príbehov
„Nerobíme si nijaký nárok na úplnú či akúkoľvek vzorovú reprezentáciu,“ tvrdia autori knihy Dejiny značiek. „Voľba jednotlivých značiek bude vždy predmetom kritiky a otázok, prečo sme vynechali iné, relevantnejšie, zaujímavejšie, tragickejšie a všakovaké iné príbehy a osudy.“
Ich zámerom nebolo vytvoriť ucelený obraz ekonomiky, odhaliť príčiny úspechu či neúspechu značiek, opísať metodológiu ich fungovania a hľadať pofidérny kľúč na odhalenie tajomstva ich často dlhého zoznamu úspechov.
Chceli ponúknuť zaujímavé príbehy značiek, ktoré svoje posolstvo pretavili do trvalejšieho, respektíve trvalého odkazu.
Prečítajte si úryvok z novinky Dejiny značiek:
SONY
Práve sa skončila druhá svetová vojna. V Japonsku sa uzavrela doba cisárstva a nastalo obdobie okupačnej správy. Zlé vyhliadky týkajúce sa ďalšieho hospodárskeho vývoja krajiny sa však paradoxne zmenili na ekonomický zázrak, ktorý ako jeden z najlepších príkladov ilustruje práve príbeh firmy Sony.
Od armádneho výskumníka k podnikateľovi
Japonsko sa ako porazený člen Osi muselo spamätávať z obrovských škôd na hospodárstve a infraštruktúre. Tokio, Osaka a ďalšie veľké mestá boli poznačené bombardovaním, Hirošima a Nagasaki po zhodení atómových bômb prakticky zmizli z mapy. Po podpísaní kapitulácie Japonského cisárstva a pred uzavretím sanfranciskej mierovej zmluvy v roku 1951 bolo územie Japonska pod správou Spojencov, a to predovšetkým USA. Pre Američanov malo Japonsko strategický význam,najmä vzhľadom na ich súperenie so Sovietskym zväzom. Posilnením svojej pozície v oblasti chceli USA zabrzdiť rozmach sovietskeho vplyvu vo východnej Ázii a tiež prípadnému nástupu komunizmu v Japonsku.
Práve na pozadí týchto udalostí sa do bežného života pokúšali začleniť aj priami účastníci druhej svetovej vojny, bývalí vojaci. Jedným z nich bol 38-ročný Masaru Ibuka, ktorý počas vojny pracoval na pozícii výskumníka pre japonské námorníctvo. Len pár mesiacov po skončení vojny sa Ibuka rozhodol začať s podnikaním a v tokijskej štvrti Nihonbaši si v ešte vždy zničenom obchodnom dome otvoril malý obchod, v ktorom sa venoval oprave rádiových prijímačov.
Popri bežných opravách Ibuka svoj čas venoval aj vymýšľaniu rôznych vylepšení, z ktorých boli mnohé úspešné. A to až tak, že svojím príbehom zaujal jedny miestne noviny, ktoré o ňom napísali článok. Prečítal si ho aj Akio Morita, jeho bývalý kolega z japonského námorníctva. Počas druhej svetovej vojny spolu pracovali v tíme, ktorý sa venoval vývoju navádzacieho systému pre rakety. V tom čase ešte len 25-ročný Morita sa rozhodol vyhľadať svojho starého známeho, aby mu predstavil plán spoločného biznisu zameraný na výrobu elektroniky.
Ani nie rok po skončení vojny, konkrétne v máji 1946, založili Morita a Ibuka spoločnosť TTK (Tokio Tsušin Kogio). Začínali s počiatočným kapitálom 190 000 jenov (v tom čase v prepočte približne 500 dolárov) a dvadsiatimi zamestnancami. Nová firma si na svoj úspech musela určitý čas počkať. Jej prvý komerčný výrobok, ktorým bol varný hrniec na ryžu, nezaznamenal medzi zákazníkmi veľkú odozvu. Stačila jedna objednávka Morita s Ibukom sa následne rozhodli svoju firmu špecializovať a začali sa orientovať na výrobu takej elektroniky, ktorá zariadení bol kazetový magnetofón. Pri jeho vývoji sa inšpirovali americkými výrobkami a na trh svoj produkt uviedli v roku 1950.
Spočiatku nemal veľký úspech, avšak všetko zmenila jediná objednávka. Tokijská akadémia umení a po nej aj viaceré ďalšie kultúrne inštitúcie si objednali také veľké množstvo magnetofónov, že TTK musela okamžite zamestnať nových ľudí a presunúť sa do väčších priestorov. Zároveň tým získala financie, ktoré mohla investovať do svojho ďalšieho rozvoja. Ibuku v tom čase fascinoval vynález tranzistora. Išlo o novú súčiastku, ktorú po objavení tranzistorového javu vyrábali v Bellových laboratóriách v USA. Keďže v nej videl obrovský potenciál, ktorý mohol zmeniť celý elektronický priemysel, rozhodol sa zakúpiť licenciu na jej výrobu. Stála 25 000 dolárov.
Ako sa však už zakrátko ukázalo, bolo to veľmi dobré rozhodnutie. TTK totiž v auguste 1955 uviedla na trh svoj prvý tranzistorový prijímač TR-55, ktorý bol v porovnaní s dovtedy známymi elektrónkovými rádiami neporovnateľne menší a vošiel sa do vrecka nohavíc. O pár mesiacov neskôr firma predstavila ďalší vylepšený prijímač TR-72, ktorý sa stal hitom nielen na japonskom trhu, ale aj v zahraničí. Distribuoval sa do Kanady, Austrálie či Nemecka.
Oba tranzistory niesli okrem svojho označenia aj názov Sony. Tento názov bol odvodený od latinského slova „sonus“, čo znamená zvuk. V roku 1958 práve týmto názvom premenovali Morita a Ibuka svoju spoločnosť. Uvedomili si, že pod novým krátkym a ľahko zapamätateľným označením má firma lepšiu šancu presadiť sa na americkom trhu.
Milan Buno, knižný publicista
