Jamajský spevák Bob Marley sa stal prvou rockovou hviezdou z tretieho sveta a jeho album Exodus, vydaný 3. júna 1977, dokonca v roku 1999 časopis Time vyhlásil albumom storočia.
Dosku, na ktorej bol okrem typického reggae cítiť vplyv blues, soulu alebo britskej rockovej hudby, ocenili aj ďalšie ankety. Hudobná televízia VH1 ju v roku 2001 dala na 26. miesto rebríčka najlepších albumov všetkých čias, avšak v podobnom prehľade časopisu Rolling Stone z roku 2020 obsadila až 71. miesto.
Posledná pesnička albumu, One Love, patrí dodnes k najznámejším hitom speváka, ktorý sa snažil zbližovať národy a bojoval proti chudobe a bezpráviu. "Nepatrím na stranu bielych, nepatrím ani k čiernym, patrím len Bohu. To on ma stvoril takého, aký som," tvrdil syn černošskej matky a bieleho otca, ktorý sa narodil vo februári 1945 v Rhoden Hall na Jamajke. Prvý singel vydal, keď mal 17 rokov, cestu k sláve sa Marleymu ale podarilo nastúpiť až koncom 60. rokov.
Najprv na rodnej Jamajke, čoskoro sa ale jeho hojdavý rytmus presadil aj vo svete. Veľký ohlas vyvolali albumy Catch a Fire alebo Burnin' z roku 1973 s hitmi Stir It Up alebo Get Up, Stand Up či I Shot the Sheriff. V roku 1974 sa pôvodná kapela The Wailers rozpadla a Marleyho súbor začal vystupovať pod menom Bob Marley & The Wailers. Najlepšími doskami z tohto obdobia sú Natty Dread (1975) – s asi najslávnejším Marleyho hitom No Woman, No Cry – a Rastaman Vibration (1976).
V rovnakom roku, kedy vyšiel album Exodus, objavili lekári Marleymu na palci na nohe vzácnu formu rakoviny kože. Kvôli svojej rastafariánskej viere odmietol navrhnutú amputáciu – a choroba sa ďalej šírila. Do roku 1980 rakovina zachvátila ďalšie orgány a v septembri toho istého roku Marley odohral posledný koncert. Na jar 1981 odletel do Nemecka, alternatívna liečba bavorského doktora Jozefa Isselsa mu ale nepomohla. Na ceste domov sa Marleyho stav zhoršil, zomrel v Miami 11. mája 1981 iba v 36 rokoch.
