Neposlušných zamestnancov ČTK čakal trest.
Pod názvom "Posolstvo skupiny členov ÚV KSČ, vlády a Národného zhromaždenia ČSSR" vyšiel vo štvrtok 22. augusta 1968 na titulnej strane sovietskeho denníka Pravda nepodpísaný text ospravedlňujúci inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. Podľa dobových svedectiev mal byť v Československu prvým pokusom o zdôvodnenie ozbrojeného vpádu, ktorý ukončil reformné obdobie Pražskej jari. Vďaka zásahu redaktorov vtedajšej Československej tlačovej Kancelárie (ČTK) ale v československých médiách publikovaný nebol.
Anonymní autori v texte oznámili, že na seba vzali "Iniciatívu k zomknutiu všetkých vlasteneckých síl v mene socialistickej budúcnosti". Vyzvali obyvateľstvo, aby sa "zomkli okolo realisticky zmýšľajúceho jadra strany, ktorému je drahá vec socializmu" a podporili okupačné jednotky.
Odporúčame aj: Unikátne fotografie, ako vyzerala okupácia v roku 1968 v rôznych mestách na Slovensku
"V stávke sú všetky vymoženosti socializmu, je ohrozená nielen naša cesta socialistickej demokracie, na ktorú sme v januári nastúpili, ale aj samotná podstata socializmu, naša republika," burcovalo posolstvo.
Text do budovy ČTK v Prahe priniesol ráno 21. augusta bývalý riaditeľ Miroslav Sulek, v tej dobe na nútenej dovolenke. Podľa Ústavu pre štúdium totalitných režimové bol Sulek, ktorý viedol agentúru od roku 1962 do jari 1968, členom skupiny šiestich ľudí, ktorí už pred okupáciou pripravovali vyhlásenie. Ešte pred ním bola 21. augusta o tretej hodine ráno do ČTK vyslaná skupina piatich pracovníkovej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorá mala v agentúre zabezpečiť vrátnicu a zabrániť vstupu novinárov zo západu.
Odporúčame aj: Pozrite sa, ako zinscenovali tlačovú besedu a ako pripravovali dezinformácie o augustovej invázii
"Sulekovi sa nakoniec podarilo presvedčiť vrátnika, aby ho do budovy pustil," spomína vtedajší redaktor ČTK Jan Krčmář. "Prišiel na štvrté poschodie, kde bola smena zahraničnej redakcie, a nariadil vedúcemu smeny, aby text vydal," povedal Krčmář.
Redaktor Jaroslav Lažanský informoval o Sulekovej žiadosti nadriadených, podľa niektorých informácií vtedajšieho námestníka riaditeľa Milana Bretyša, podľa Krčmářa aj šéfa agentúrnej organizácie KSČ Ivana Vávra, a navrhol vyhlásenie nevydávať. "Jeho rozhodnutie schválili a nariadili Suleka okamžite vyhodiť z budovy. Sulek nečakal a odišiel," opisuje dramatické udalosti Krčmář.
Redaktor Lažanský, rovnako ako Krčmář, sa krátko po okupácii ocitol na normalizačnom zozname "exponentov pravice" a musel z agentúry odísť. Krčmář bol v roku 1981 pri akcii ŠtB Asanácia donútený opustiť republiku a o situácii v normalizovanom Československu informoval západné médiá z Viedne ako spravodajca agentúry Reuters, v ktorej pracoval až do roku 1998.
Budovu ČTK na Opletalovej ulici obsadili sovietski vojaci 21. augusta dvadsať minút pred polnocou. "Do redakčnej miestnosti vstúpil nízky vojak v kabáte až k členkom, s prilbou skoro do polovice tváre a držiaci samopal," píše Krčmář vo svojich spomienkach. Vyhnaní zamestnanci ČTK sa do svojej budovy mohli vrátiť až po niekoľkých týždňoch.
