Obálka knihy
Ak máte radi cyklistiku, alebo obdivujete či milujete Peťa Sagana, toto si musíte prečítať. S úprimnosťou a humorom preňho typickým ponúka kniha portrét muža, ktorý rozžiaril svet profesionálnej cyklistiky.
Bol by som dnes takým jazdcom, akým som, keby som nevyrástol na Slovensku?
To je naozaj zaujímavá otázka. Stále sa ma pýtajú na to, čo „vystrájam“ na bicykli. Mám tým na mysli to, ako jazdím, triky, jazdu na zadnom kolese, kaskadérske kúsky, ako sa na pretekoch vyhýbam zrážkam a tak ďalej.
V rokoch 2015 – 2017 dosiahol Peter Sagan zdanlivo nemožné: trikrát po sebe zvíťazil na svetovom šampionáte UCI v cestnej cyklistike, vďaka čomu sa zapísal do histórie ako jeden z najúspešnejších jazdcov všetkých čias.
Peter však nejazdí iba preto, aby vyhrával. Jazdí, aby zabával. Každá chvíľa v sedle je preňho príležitosť prejaviť svoju osobnosť - na kopci Mont Ventoux baví jazdou na zadnom kolese a bez použitia rúk, na tlačových konferenciách si uťahuje z novinárov.
Z Petra vyžaruje vášeň pre cyklistiku a sympatická túžba prinášať svojim fanúšikom radosť a úsmev.
Čo je pre muža s prezývkou Tourminátor najväčšia motivácia?
Ako sa pozerá na špurt?
Čo si myslí o iných jazdcoch v pelotóne?
Kniha Môj svet mapuje posledné tri roky jeho života. Človek by si povedal – vydá to na knihu? Ak sledujete Petra Sagana, viete, aký nabitý a zábavný má život.
V úvode priznáva, že má len 28 rokov, takže nie je to klasický životopis. Veď sám sa stále vyvíja, učí, posúva dopredu.
A tak sledujeme jeho preteky, cestu k trom titulom majstra sveta, dozvedáme sa o priebehu šprintov, v ktorých je Sagan taký neuveriteľný.
Peťo píše o príprave, technických problémoch aj o podpore svojho tímu. Dozvieme sa o motivácii, dopingu a čo-to aj zo súkromia. Kniha sa našťastie nevyhýba ani kontroverzným témam ako bolo vylúčenie Petra Sagana z Tour de France v roku 2017, problematické vzťahy v tíme Tinkoff alebo snaha opraviť poškodené koleso na Paríž-Roubaix nájazdom na iného cyklistu.
Ak vám chce Oleg Tinkoff oznámiť nejakú zlú správu, nebude sa ju snažiť nijako zaobaliť, nepoverí nikoho, aby vám ju povedal namiesto neho, ani ju nezamietne pod koberec. Jednoducho ju vysloví. „Dnes stál tvoj výkon za prd, Peter. Ale snažil si sa, tak kašlime na to, poďme sa najesť. Máš chuť na kaviár?“
Každý deň sme tvrdo makali, ale nechýbala ani zábava. Bola to tá najzávratnejšia nespútaná jazda, no málokto sa sťažoval. Mohol sa s vami pohádať, stratiť nervy a vyhrážať sa vám, no o päť minút vám už dolieval pohár a rozprával vám nejaký vtip alebo zábavnú príhodu, ktorá sa mu v ten deň stala.
Milan Buno, literárny publicista
