Dezinformácie, nevedomosť a Moc faktov

Moc faktov je inšpirujúca kniha, plná zaujímavých informácií a napínavých príbehov. Určite zmení spôsob vnímania a hodnotenia sveta a vo svetle pravdivých faktov vás možno naučí reagovať na krízy a výzvy budúcnosti.

Vedeli ste, že väčšina ľudí odpovedá nesprávne na základné otázky o našej planéte, napr. koľko percent populácie žije v extrémnej chudobe, akým tempom rastie počet obyvateľov, aká je úroveň vzdelávania, aký násilný je náš svet alebo ako nás ohrozujú klimatické zmeny?

Mnohí sa v odhadoch mýlia do takej miery, že odpovede učiteľov, novinárov, investičných bankárov a hoci aj laureátov Nobelovej ceny by dosiahli horšie výsledky ako úplne náhodné odpovede šimpanzov.  Aj o tieto zistenia sa opiera Hans Rosling, švédsky lekár, vedec, profesor medzinárodného zdravia a fenomén globálnych konferencií na TED-e.

Vytvoril si spoľahlivý a kvalitný tím spolupracovníkov, aby odhalili 10 inštinktov, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na svet. Od tendencie rozdeľovať svet na dva tábory (zvyčajne na my a oni), cez spôsob, ako vnímame správy z médií, až po to, ako vnímame pokrok (sme presvedčení, že svet speje k horšiemu).

Ukazuje sa však, že svet je napriek všetkým nedostatkom v oveľa lepšom stave, než si myslíme. Neznamená to, že neexistujú reálne problémy a riziká. No ak sa neustále všetkého obávame a odmietame vychádzať pri vnímaní sveta z faktov, ľahko sa nám stane, že prehliadneme práve najväčšie hrozby.
„Táto kniha je môj posledný zápas v celoživotnom boji so zničujúcou globálnou nevedomosťou. V predchádzajúcich bitkách som sa vyzbrojil obrovskými súbormi dát, šikovným softvérom, energickým štýlom prednášania a švédskym bajonetom. Nestačilo to. Dúfam však, že táto kniha splní svoje poslanie,“ povedal pred necelými dvomi rokmi Hans Rosling.

A jeho kniha rozhodne stojí za prečítanie. „Tri minúty s Hansom Roslingom zmenia váš názor na svet!“ napísal Nature.

Prečítajte si úryvok z knihy Moc faktov:

Predstavte si svet. Vojna, násilie, katastrofy spôsobené ľuďmi a prírodné katastrofy, korupcia. Je to zlé a stále sa to zhoršuje, však? Bohatí ďalej bohatnú a chudobní chudobnejú. Počet chudobných stále rastie a ak nepristúpime k drastickým opatreniam, čoskoro vyčerpáme svoje zdroje. Tento obraz z médií pozná a v hlave nosí väčšina obyvateľov Západu. Hovorím tomu prehnane dramatický pohľad na svet. Je stresujúci a zavádzajúci.

Drvivá väčšina svetovej populácie však na stupnici príjmov žije v skutočnosti niekde uprostred. Možno by sme ich neoznačili za strednú triedu, ale nežijú ani v extrémnej chudobe. Dievčatá chodia do školy, deti sú očkované, rodiny mávajú dve deti a cez prázdniny chcú cestovať do zahraničia, nie však ako utečenci. Krok za krokom, rok po roku sa ich život zlepšuje. Nie každý rok sa zlepší v každom ohľade, ale jednoznačne sa to deje. Hoci svet čelí obrovským výzvam, dosiahli sme ohromný pokrok. Takto vyzerá pohľad na svet cez fakty.

Práve prehnane dramatický pohľad na svet núti ľudí odpovedať na moje faktografické otázky čo najdramatickejšie a najnegatívnejšie. Keď ľudia o svete rozmýšľajú, učia sa alebo sa snažia nájsť odpovede na otázky, inštinktívne vychádzajú z vlastného pohľadu na svet. Ak je ten pohľad od základu nesprávny, aj výsledky ich myšlienkových procesov budú systematicky nesprávne. Nedostatok poznania však nie je len dôsledkom neaktuálnych vedomostí, ako som si kedysi myslel. Dokonca aj ľudia s prístupom k najnovším informáciám sa o svete mýlia. A som presvedčený, že na vine nie sú zákerné médiá, propaganda, „fake news“ ani to, že by boli nesprávne fakty.

Po mnohých rokoch prednášania, testovania a počúvania, ako ľudia dezinterpretujú fakty, hoci ich majú priamo pred sebou, som nakoniec pochopil, že prehnane dramatický pohľad na svet sa mení tak ťažko preto, že súvisí s tým, ako funguje samotný ľudský mozog.
Ľudský mozog je produktom miliónov rokov evolúcie. Zachovávame si vrodené inštinkty, ktoré našim predchodcom umožňovali prežiť v malých skupinách lovcov a zberačov. Naše mozgy často preskočia k záverom bez rozmýšľania, čo nám pomáha vyhnúť sa bezprostrednému nebezpečenstvu. Zaujímajú nás klebety a dramatické príbehy, pretože kedysi boli naším jediným zdrojom noviniek a užitočných informácií. Žiada sa nám cukor a tuk, pretože keď nebolo čo jesť, predstavovali záchranný, životodarný zdroj energie.

Zachovávame si mnohé inštinkty, ktoré boli pred tisíckami rokov užitočné, lenže dnes už žijeme v celkom inom svete. Keďže sa nám žiada cukor a tuk, obezita sa stala jedným z najrozšírenejších zdravotných problémov na svete. Musíme sa naučiť vyhýbať čipsom a sladkostiam. Naše rýchle mozgy a túžba po dráme – dramatický inštinkt, nás podobným spôsobom vedú k mylným predstavám a prehnane dramatickému pohľadu na svet.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, dramatický inštinkt stále potrebujeme, pretože nášmu svetu dodáva zmysel a pomáha nám zvládnuť bežný deň. Keby sme preosievali všetky prijaté informácie a každé rozhodnutie racionálne analyzovali, normálny život by nebol možný.
Nemali by sme vylúčiť všetky cukry a tuky ani požiadať chirurga, aby nám odstránil časti mozgu zodpovedné za spracovanie emócií. Musíme sa však naučiť kontrolovať prísun dramatických zážitkov. Nekontrolovaný apetít na drámu nám dokáže zahmliť skutočnú realitu sveta a zviesť nás ďaleko z cesty.

Milan Buno, literárny publicista