Silný príbeh o troch ženách z rôznych kútov sveta. Každú však poznačil nacizmus. A každú inak.
V jednej chvíli sa však nečakane pretnú ich osudy v koncentračnom tábore Ravensbrück... Orgovánové dievčatá je príbeh, ktorý sa odohráva na pozadí tiesnivej atmosféry II. svetovej vojny. „Strhujúci príbeh o pokusoch na ľuďoch, ale aj ich víťazstvách počas vojny. Autorka veľmi živo vykreslila toto historické obdobie i postavy,“ napísal prestížny Publisher´s Weekly.
V príbehu sledujeme 3 ženy a ich pohnuté osudy.
Newyorská organizátorka spoločenských podujatí Caroline Ferridayová má plné ruky práce na francúzskom konzuláte a na obzore sa črtá nový ľúbostný vzťah. No jej svet sa úplne zmení, keď Hitlerove vojská v septembri 1939 vtrhnú do Poľska a potom si už brúsia zuby na Francúzsko.
Na druhej strane oceána Kaša Kuśmierczyková, poľská tínedžerka, pochopí, že jej bezstarostná mladosť sa stráca. Odvážne prijme úlohu doručovať odkazy v poľskom podzemnom odboji. V tiesnivej atmosfére sliedivých pohľadov a podozrievavých susedov však má jediný nesprávny krok zničujúce následky pre celú rodinu.
Na ambicióznu mladú nemeckú lekárku Hertu Oberheuserovú inzerát hľadajúci lekára do štátnej služby zapôsobí ako možnosť úniku z bezútešného života. Lenže keď miesto prijme, ocitne sa v pasci nacistických tajných operácií.
Životy troch žien sa nečakane pretnú. Nemysliteľné sa stáva skutočnosťou. Kašu pošlú do Ravensbrücku, neslávne známeho nacistického koncentračného tábora pre ženy. Mnohé väzenkyne sa podobne ako ona stanú „Králikmi“, obeťami drastických medicínskych pokusov. Príbehy trojice žien prekračujú kontinenty – z New Yorku do Paríža, Nemecka a Poľska. Caroline a Kaša sa usilujú spravodlivo vyrovnať s tými, na ktorých dejiny zabúdajú.
Kniha Orgovánové dievčatá svojím dejom prekračuje kontinenty, no v každej chvíli a na každom mieste si kladie otázku, kam sa podelo to ľudské v nás. Autorka príbeh spracovala na základe skutočných príbehov žien z koncentračného tábora Ravensbrück.
Začítajte sa do novinky Orgovánové dievčatá:
Janina nás sústredila okolo seba. „Musíte povedať, čo si vezmete na Cestu krásavíc.“
Mama naklonila hlavu doboka. „Máš na mysli...“
„Ak to bude vaša posledná cesta. Napríklad ja si obujem najkrajšie topánky na vysokých podpätkoch. V čiernych kožených topánkach – ba nie, v semišových – budem kráčať so vztýčenou hlavou. No a vlasy budem mať ako Rita Hayworthová...“
„To sú dve veci,“ opravila ju Luiza.
„A podprsenku s vypchávkami.“
„Janina...“ začala Zuzanna.
„Čo? Aspoň raz v živote túžim byť prsnatá. Ak mám umrieť, chcem pri tom vyzerať dobre.“
Zuzanna sa naklonila. „Ja by som si vzala škatuľku rozličných najlepších poľských bonbónov – s vanilkovou plnkou, karamelom, lieskovými orieškami...“
„Prestaň!“ zahriakla ju Janina. Neznášala reči o jedle a zapchávala si uši, keď dievčatá donekonečna omieľali svoje obľúbené jedlá a kuchárske recepty.
Luiza sa posediačky vzpriamila. „Ja by som si vzala svoje pletenie. Keby Binzová zazrela, aké krásne veci som uplietla, nechala by ma nažive.“
Matka sa uškŕňala, keď to počúvala. Potešilo ma, že sa usmieva.
Na rade som bola ja. Začula som, ako izbová volá z umyvárne na niektorú väzenkyňu. Teda je v našej blízkosti, preto som radšej stíšila hlas.
„Ja by som si vzala matrac s obrovským paplónom plneným husím perím a cestou by som spala. Na matraci by ma niesli Binzovej dozorkyne a sama Binzová by ma ovievala veličizným ružovým pštrosím perom.“
Janina v sebe potlačila výbuch smiechu.
„Čo by si si so sebou vzala ty?“ zašeptala rozosmiata Zuzanna mame.
Mama sa na dlhší čas zamyslela, hľadela si na ruky a už sme si mysleli, že sa napokon do hry ani nezapojí. Keď potom prehovorila, na tvári mala čudný výraz.
„Ja si vezmem kyticu kvetov – ruže a orgován.“
Milan Buno, literárny publicista
