zdroj: RSF
Sloboda tlače vo svete utrpela aj kvôli pandémii covid-19, novinárske povolanie je plne alebo čiastočne obmedzované vo viac ako 130 krajinách, napísala dnes v každoročnej správe medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
Slovensko sa v rebríčku ocitlo na 35. mieste, oproti minulému roku kleslo o dve priečky. Česká republika sa v rebríčku 180 krajín sveta drží rovnako ako vlani na 40. mieste. Najväčšiu slobodu majú médiá naďalej v škandinávskych krajinách, posledné priečky obsadili Eritrea, Severná Kórea, Turkménsko a Čína.
Tohtoročný rebríček podľa RSF odráža dramatické zhoršenie v prístupe k informáciám a viac prekážok pre informovanie verejnosti. Podiel na tom nesie pandémia covidu-19, ktorá v niektorých štátoch poslúžila ako zámienka odoprieť novinárom prístup k informáciám. Organizácia hodnotí situáciu žurnalistiky ako "veľmi zlú", "zlú" alebo "problematickú" v 73 percentách 180 skúmaných krajín.
Dáta ukazujú, že práca novinárov na citlivých témach a investigácia si pohoršili najmä v Ázii, na Blízkom východe a v Európe.
Podrobnosti o hodnotení Slovenska: Slovensko v rebríčku slobody tlače kleslo, v hodnotení kritizujú Matovičove útoky na novinárov
Novinári v Česku podľa RSF čelia veľkým výzvam, medzi ktoré patria hrozby médiám verejnej služby od vládou kontrolovaných dozorných orgánov, nenávistné on-line kampane či rozšírenie takzvaných alternatívnych médií. Rozsiahlu nedôveru v novinárov posilňujú aj slovné výpady českého prezidenta Miloša Zemana a ďalších vysoko postavených predstaviteľov krajiny, píše RSF. Ako problematickú vidí RSF aj koncentráciu mediálnej moci v rukách niekoľkých oligarchov.
V Európe si tento rok pohoršilo Nemecko, ktoré sa zo skupiny štátov s dobrým postojom k médiám presunulo do skupiny "celkom dobrých", respektíve sa prepadlo z 11. na 13. miesto. Podľa RSF sú za tým útoky na novinárov zo strany "demonštrantov podporujúcich extrémistické hnutia a konšpirácie pri protestoch voči opatreniam proti koronavírusu".
Na druhej strane Atlantického oceánu si "celkom dobré" hodnotenie udržali Spojené štáty, a to aj napriek tomu, že posledný rok vlády predchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa poznamenal rekordný počet útokov na novinárov a zatknutie mediálnych zamestnancov.
USA si v celkovom hodnotení od minulého roka polepšilo o jednu priečku na 44. miesto. Zhoršila sa naopak sloboda médií v Brazílii, kde k nedôvere voči novinárom prispieva tamojší prezident Jair Bolsonaro. Brazílsku hlavu štátu spoločne s venezuelským prezidentom Nicolasom Madurom RSF dáva za príklad štátnikov, ktorí v minulom roku šírili informácie o medicínsky neoverených liečbach covidu-19.
Kontrolu nad médiami pri informovaní o pandémii sprísnili aj úrady v Iráne, vláda egyptského prezidenta Abdala Fattaha Sísího zasa zakázala publikáciu iných ako oficiálnych štatistík o stave epidémie. Zdravotnícka situácia skomplikovala aj informovanie v Česku, kde na "chaotické vládne tlačové konferencie" má povolený vstup len hŕstka novinárov, uviedla RSF.
"Žurnalistika je najlepšia vakcínou proti dezinformáciám," uvádza generálny tajomník Christophe Deloire. "Bohužiaľ jej produkciu a distribúciu príliš často blokujú politické, ekonomické, technologické a niekedy dokonca aj kultúrne podmienky," dodal Deloire. Podľa neho je žurnalistika najúčinnejším prostriedkom, ako zabezpečiť verejnú diskusiu založenú na širokej škále faktov. Najvyššie hodnotenými štátmi podľa RSF zostávajú Nórsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Kostarika.
Najhoršie hodnotenie si okrem Číny, ktorej cenzúru internetu, dohľad nad médiami a propagandu RSF označuje za bezprecedentné, drží opäť Turkménsko, Severná Kórea a Eritrea. Najhorší prepad v tohtoročnom rebríčku zaznamenala Malajzia, ktorá klesla o 18 miest na 119. priečku, a to aj kvôli novému zákonu trestajúcemu šírenie falošných správ, ktorý tamojšej vláde podľa RSF umožňuje do verejnej agendy pretlačiť "vlastnú verziu pravdy". Najviac si naopak polepšili Burundi, Mali a Sierra Leone.
