Foto: Facebook Vladimir Putin
Zisk Nobelovej ceny za mier neznamená, že by šéfredaktor denníka Novaja Gazeta Dmitrij Muratov nemohol byť vyhlásený za "zahraničného agenta". Vyhlásil to dnes ruský prezident Vladimir Putin.
Muratov minulý týždeň dostal prestížne ocenenie spoločne s filipínsku novinárkou Mariou Ressaovou za boj za slobodu slova. V Rusku v poslednej dobe silnie potláčanie nezávislých médií a medzi nástroje represií patrí aj zákon o "zahraničných agentoch", pripomenula agentúra AFP.
Nálepku "zahraničného agenta" dostalo od úradov už mnoho nezávislých ruských médií a novinárov kritických voči Kremľu. Toto označenie, ktoré si z čias Sovietskeho zväzu nesie hanlivý podtext, obnáša ďalšiu vládnu kontrolu a komplikácie. Rusko kontroverzný zákon o "zahraničných agentoch" prijalo v roku 2012 a postupne ho rozšírilo z mimovládnych organizácií na nezávislé médiá aj jednotlivcov, ktorí prijímajú financie zo zahraničia a podľa úradov vyvíjajú politickú činnosť.
"Ak neporuší ruský zákon a nedá príčinu k tomu, aby bol vyhlásený za zahraničného agenta - potom sa to nestane," odpovedal Putin počas diskusie na energetickej konferencii v Moskve na otázku moderátora, či sa môže na zozname "zahraničných agentov" objaviť aj tohtoročný laureát Nobelovej ceny za mier. "Ale ak sa bude schovávať za Nobelovu cenu ako za štít preto, aby robil niečo, čo poruší ruský zákon - znamená to, že to robí zámerne, aby na seba upozornil, alebo z iných dôvodov," dodal šéf Kremľa podľa agentúry Ria Novosti.
Novaja Gazeta, ktorú v roku 1993 Muratov spoluzakladal, je jedným z posledných prežívajúcich nezávislých médií v Rusku. Noviny sú známe hlavne pre svoje vyšetrovanie korupcie alebo porušovania ľudských práv v Čečensku. Šesť žurnalistov alebo spolupracovníkov denníka bolo v minulosti zavraždených, vrátane známej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej. Muratov po vyhlásení tohtoročnej Nobelovej ceny za mier venoval ocenenie okrem iného práve zavraždeným kolegom.
Zároveň sa Muratov nechal počuť, že si nie je istý tým, ako by mohlo ocenenie ovplyvniť cenzúru v Rusku. Ešte v ten istý deň potom ministerstvo spravodlivosti zaradilo na zoznam "zahraničných agentov" ďalšie tri médiá a niekoľko novinárov. Obhajcovia ľudských práv zákon dlhodobo kritizujú a označujú ho za prostriedok ruskej moci k potlačeniu opozície a prenasledovaniu občianskej spoločnosti. Putin dnes zákon obhajoval a argumentoval tým, že ide o odpoveď na podobnú americkú normu, ktorú úrady v USA využívajú proti ruským médiám, upozornila agentúra AP.
