Keď ruskí vojenskí pohlavári v televíznom prenose oznamovali, že sťahujú jednotky z juhukrajinského Chersonu, jeden človek pri tom chýbal - prezident Vladimír Putin. V čase, keď veliteľ ruských vojsk na Ukrajine Sergej Surovikin a minister obrany Sergej Šojgu 9. novembra v strnulo pôsobiacom vystúpení hovorili o dôvodoch ústupu, bol Putin na návšteve neurologickej kliniky v Moskve, kde sledoval, ako lekári operujú mozog. Uviedla to agentúra AP.
Neskôr toho dňa sa Putin objavil ešte na inej akcii, ale ani tam sa nezmienil o stiahnutí vojsk z Chersonu, zrejme najväčšom vojenskom ponížení Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu. A neurobil to ani v nasledujúcich dňoch.
Vyzerá to tak, že šéf Kremľa úlohu oznamovať zlé správy delegoval na iných, čo je taktika, ktorú používal už počas pandémie covidu-19.
Keď Rusko protiprávne anektovalo časti Chersonskej oblasti a ďalšie tri ukrajinské regióny, Putin koncom septembra v Kremli usporiadal pompéznu ceremóniu, počas ktorej ohlásil pripojenie týchto štyroch oblastí k Ruskej federácii. Vyhlásil, že ich obyvatelia "navždy budú našimi občanmi".
Len asi o mesiac neskôr ruské vlajky zmizli zo sídiel úradov v Chersone a nahradili ich ukrajinské vlajky. Ruská armáda 11. novembra oznámila, že dokončila stiahnutie z Chersonu a okolia na východný breh Dnepra. Odvtedy sa Putin vo svojich verejných vystúpeniach o tom nezmienil.
Putin "stále žije v zabehnutej logike: nejde o vojnu, ale o špeciálnu vojenskú operáciu a hlavné rozhodnutie robí úzky okruh 'profesionálov', zatiaľ čo prezident si udržuje odstup," uviedla nedávno v komentári politická analytička Taťjana Stanová.
O Putinovi sa svojho času hovorilo, že osobne dohliada na vojenské ťaženie na Ukrajine a dáva rozkazy generálom, teraz to ale pred kamerami vyzerá tak, že sa sústredí na všetko iné ako na vojnu. S vládnymi predstaviteľmi diskutoval o procedúrach k bankrotom alebo o problémoch automobilového priemyslu, hovoril o posilnení investícií na Sibíri a stretol sa s novým predsedom Ruskej akadémie vied. Predsedal tiež rokovaniu o pomníkoch z druhej svetovej vojny. To bolo v deň, keď sa očakávalo, že vystúpi na summite G20 v Indonézii - kam nešiel ani sa nepripojil prostredníctvom videokonferencie.
Stretnutie týkajúce sa vojnových pomníkov bolo v posledných dňoch jediné, kde sa hovorilo o niektorých ukrajinských mestách, ale nie o Chersone. Po tomto rokovaní Putin podpísal dekréty, ktorým udelil okupovaným ukrajinským mestám Melitopol a Mariupol rôzne čestné tituly.
Putin aj komunikačne buduje systém podobný tomu sovietskemu
Analytik Dmitrij Oreškin Putinovo mlčanie pripisuje tomu, že prezident buduje politický systém podobný tomu sovietskemu, v ktorom vodca - čo je termín používaný pre Josifa Stalina - už zo svojej podstaty nerobí chyby. "Putin a Putinov systém... je vystavaný tak, že za všetky porážky môže niekto iný: nepriatelia, zradcovia, globálna rusofóbia - čokoľvek," hovorí Oreškin. "Takže pokiaľ niekde prehral - po prvé to nie je pravda, po druhé to nebol on," dodáva analytik.
Niektorí z Putinových stúpencov sa pozastavujú nad tým, ako si Putin drží odstup od toho, čo už aj prokremeľské kruhy považujú za kritický vývoj plánov na Ukrajine. Prokremeľský politický analytik Sergej Markov na facebooku napísal, že v čase ústupu ruských síl z Chersonu - ktorý označil za "chersonskú tragédiu" - si Putin robil väčšie starosti s telefonátmi s lídrami Arménska a Stredoafrickej republiky. Putin podľa neho predviedol, že "sa úplne stiahol".
Iní sa snažili na odchode ruských vojsk z Chersonu nájsť aspoň niečo pozitívne. Generálny riaditeľ mediálneho holdingu Rosija segodňa Dmitrij Kiseljov v televízii povedal, že cieľom stiahnutia bolo "zachrániť ľudí". Podľa analytikov sa niektorí obyčajní Rusi na vec môžu pozerať rovnako.
Pri doposiaľ najväčšom raketovom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru vypálili ruské sily na ukrajinské ciele asi stovku rakiet a dronov. Milióny ľudí kvôli tomu prišli o dodávky elektrickej energie. Analytik Oreškin sa domnieva, že tieto útoky ukrajinskej armáde nespôsobia príliš veľké škody a na bojisku žiadnu veľkú zmenu znamenať nebudú. "Ale je potrebné vytvárať obraz víťazného ťaženia. Takže je nutné nejaké útoky podnikať a hlasno o nich vykrikovať. To je myslím to, čo sa teraz deje," dodal Oreškin.