Ilustr. foto: Facebook M. Kolíková
Organizácie VIA IURIS, Transparency International Slovensko a Aliancia Fair-play predkladajú 22 pripomienok k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Novela infozákona je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Navrhujú zjednodušiť postup pri poskytovaní a zverejňovaní informácií tak, aby k nim mali občania lepší prístup.
„Novela ministerstva obsahuje niekoľko návrhov, ktoré vítame, ale nepovažujeme za dostatočné. Súčasný zákon si vyžaduje oveľa rozsiahlejšiu zmenu, ktorá by odstránila praktické problémy prístupu ľudí k informáciám. Od roku 2017 má ministerstvo k dispozícii rozsiahly materiál s návrhmi bývalej ministerskej pracovnej skupiny. Ministerstvo ich však do novely nezahrnulo a namiesto komplexnej zmeny uprednostnilo čiastkové úpravy. Časť z týchto návrhov sme sa preto rozhodli predložiť prostredníctvom našich pripomienok,“ vysvetľujú organizácie.
Návrhy organizácií sa týkajú najproblematickejších postupov a praxe úradov pri vybavovaní žiadostí o informácie. Cieľom je napríklad čo najviac obmedziť nesprávnu prax pri vydávaní tzv. fiktívnych rozhodnutí.
Ide o prípady, keď úrad v lehote na vybavenie žiadosti neposkytne občanovi informácie, nevydá žiadne rozhodnutie a nesprístupní informáciu ani iným spôsobom, čím de facto rozhodne informáciu neposkytnúť.
Organizácie tiež pomenúvajú povinnosť úradov vydávať rozhodnutia aj v prípadoch, ak požadované informácie nemajú k dispozícii.
Zároveň chcú pre občanov sprehľadniť lehoty na vybavenie žiadosti o informácie a odvolania tak, aby boli zrozumiteľnejšie a ľahšie sa občanom počítali. Zjednodušujú proces podávania a rozhodnutia o odvolaní pri vybavovaní žiadostí občanov.
Navyše navrhujú, aby sa povinne zverejňovali nielen zmluvy, ale aj ich prílohy. Súčasný zákon umožňuje osobám, ktoré sú zo zákona povinné sprístupňovať informácie (povinné osoby), túto povinnosť obchádzať. Časť obsahu zmluvy tak presunú do príloh, ktoré však nie sú výslovne povinné zverejniť.
Organizácie ďalej žiadajú, aby občan mohol sprístupnenú informáciu neobmedzene šíriť v pôvodnej podobe bez toho, aby to úrady obmedzovali. Odvolávajú sa na princíp „čo nie je tajné, je verejné“.
Ak občanovi povinná osoba informácie nesprístupní a poruší tým zákon, občan by, podľa organizácií, nemal byť povinný menovať konkrétneho človeka z úradu, ktorý tento priestupok spáchal. Chcú, aby stačilo označiť len úrad zodpovedný za sprístupnenie danej informácie. Týmto spôsobom sa budú môcť ľudia ľahšie brániť v prípade, že sa k nim nepristupovalo v súlade so zákonom.
Organizácie tiež spresňujú, aké informácie a v akých časových lehotách majú zverejňovať obce či kraje. Občania tak budú vedieť, na aké údaje majú nárok a vyhnú sa tak nejasnostiam. Ide napríklad o termíny zasadnutí zastupiteľstva, návrhy všeobecne záväzných nariadení alebo údaje o účasti poslancov na zasadnutiach zastupiteľstva.
„Žiadame ministerstvo spravodlivosti, aby prijalo naše pripomienky. Rešpektujeme, že rezort momentálne upustil od komplexnej novely, aby urýchlene implementoval smernicu EÚ. Naše návrhy však predstavujú riešenie tých najnutnejších problémov pri zabezpečení prístupu občanov k informáciám podľa zákona. Zároveň zdôrazňujeme, že infozákon potrebuje zásadnejšiu zmenu, ku ktorej sa súčasná vládna koalícia hlási aj vo svojom programovom vyhlásení a súčasná novela ju zďaleka nepokrýva,“ píšu v spoločnej tlačovej správe organizácie.
