Reprofoto RT
Kremeľ sa v Nemecku usiloval o vytvorenie "protivojnovej" koalície, ktorá by sa stavala proti ďalšej podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom, napísal denník The Washington Post (WP). Podľa neho to vyplýva z dokumentov, ktoré mu poskytla jedna z európskych rozviedok. Dokumenty popisujú stretnutia, na ktorých predstavitelia Kremľa nabádali ruských politických stratégov, aby sa zamerali na Nemecko v snahe vyvolať v Európe odpor proti ďalšej podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii.
Údajne protivojnová rétorika zaznievala na februárovej demonštrácii pred Brandenburskou bránou v Berlíne, na ktorú dorazilo asi 13-tisíc ľudí, pripomína americký denník. Protest viedla Sahra Wagenknechtová, členka krajne ľavicovej parlamentnej strany Levice. Wagenknechtová vyhlasovala, že nemecké tanky, ktoré Berlín prisľúbil Ukrajine, budú čoskoro použité na to, aby sa z nich strieľalo na "ruské ženy a mužov".
"Nechceme hlbšie zavlečenie Nemecka do tejto vojny," zaznelo od nej aj na demonštrácii, na ktorej vyzývala na vytvorenie nového mierového hnutia. Odsudzovala boje na Ukrajine, ale o skutočnosti, že vojnu pred rokom rozpútalo Rusko, sa nezmienila. Medzi tými, ktorí ju na demonštrácii tlieskali, boli aj desiatky členov krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Na obálke nemeckého časopisu Compact, ktorý dáva priestor krajne pravicovým názorom, sa potom objavil výrok, že práve Wagenknechtová by bola "najlepšou kancelárkou a kandidátkou pre ľavicu aj pravicu".
Doklady o komunikácii ruských stratégov so spojencami v Nemecku v dokumentoch, ktoré mal The Washington Post možnosť analyzovať, nie sú. Denník ale cestou rozhovorov zistil, že najmenej jedna osoba blízka Wagenknechtovej a niektorí členovia AfD boli v kontakte s ruskými oficiálnymi predstaviteľmi v čase, keď Kremeľ rozvíjal svoj plán na ovplyvňovanie spoločenskej atmosféry v Nemecku.
Z analyzovaných dokumentov podľa amerického denníka vyplýva, že sa Kremeľ snažil o priame zapojenie do nemeckej politiky tak, že sa pokúsil o vytvorenie novej koalície krajnej ľavice s priaznivcami Wagenknechtovej a krajne pravicovou stranou AfD. Okrem toho mal v úmysle podporiť extrémistov z oboch strán politického spektra v odpore proti nemeckej vláde kancelára Olafa Scholza.
Jedným z cieľov Kremľa bolo podľa dokumentu z 9. septembra dosiahnuť, aby sa podpora AfD zdvihla z 13 percent, ktoré jej vtedy dávali prieskumy. AfD sa mala stať stranou "nemeckej jednoty" a raziť pozíciu, že sankcie uvalené na Rusko odporujú nemeckým záujmom.
Snaha vyvolať v Nemecku takzvané protivojnové nálady sú jednou zo skrytých front ruskej vojny na Ukrajine, píše The Washington Post. Na tomto fronte sa Kremeľ snaží podryť jednotu Západu a nechať konflikt na Ukrajine zamrznúť za podmienok, ktoré si sám zvolí. Využívanie protivojnových demonštrácií na rozdelenie Západu je podľa denníka kremeľskou taktikou už od čias Sovietskeho zväzu. Jeden z účastníkov februárovej demonštrácie a editor časopisu Compact, šesťdesiatšesťročný Jürgen Elsässer, už v 80. rokoch viedol protest proti rozmiestneniu amerických rakiet Pershing v západnom Nemecku. Jeho magazín teraz nemeckí predstavitelia označujú za prokremeľské médium.
"Tieto taktiky poznáme z čias studenej vojny, keď sa Sovieti snažili ovplyvniť protivojnové hnutia a manipulovať ich," povedal americkému denníku predstaviteľ nemeckých bezpečnostných zložiek, ktorý si prial zostať v anonymite.
