Reportéri bez hraníc zverejnili predvolebnú výzvu všetkým politickým stranám, ktoré podporujú členstvo Slovenska v Európskej únii, aby sa zaviazali k plneniu európskych odporúčaní pre bezpečnosť novinárov a proti šikanóznym žalobám.
„Tieto voľby by mohli byť príležitosťou na upevnenie stále krehkého pokroku, ktorý Slovensko dosiahlo v oblasti práva na spravodajstvo a informácie. Alebo by mohli viesť k oslabeniu tohto pokroku,“ píšu vo výzve RSF, zároveň upozorňujú, že na Slovensku naďalej pokračujú pokusy o oslabenie žurnalistiky napriek výzve na prijatie politických záväzkov, ktorú RSF a ďalšie organizácie na ochranu slobody tlače adresovali politickým stranám počas februárovej návštevy.
V marci vznikol nový mechanizmus na ochranu novinárov Safe.Journalism.sk, ktorý vytvorilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) s podporou RSF a v spolupráci s úradmi. Tento mimovládny projekt však nemôže sám v plnej miere implementovať odporúčania EÚ.
Podľa RSF Slovensko zatiaľ dosiahol len obmedzený pokrok pri implementácii odporúčania o bezpečnosti novinárov, ktoré Európska komisia prijala pred dvoma rokmi. Takisto urobilo málo pre začlenenie odporúčania o boji proti šikanóznym žalobám alebo SLAPP (Strategic Lawsuits Against Public Participation) prijatého v apríli 2022 do vnútroštátneho práva.
"Vydávame vážny apel na všetky politické strany, ktoré podporujú členstvo Slovenska v Európskej únii. Členstvo v EÚ predpokladá plnenie jej odporúčaní týkajúcich sa bezpečnosti novinárov a boja proti SLAPPs. Zaviažte sa, že to budete robiť. Slovensko si musí zachovať pozitívnu dynamiku, aby mohlo aj naďalej zohrávať dôveryhodnú úlohu na európskej úrovni v boji proti dezinformáciám a v podpore spoľahlivého spravodajstva a informácií,“ povedal Pavol Szalai, vedúci oddelenia RSF pre EÚ a Balkán.
RSF si všímla, že v predvolebnej kampani bolo zatiaľ viac osočovania novinárov ako diskusie o opatreniach na uľahčenie ich spravodajstva v čase kľúčovom pre demokraciu. Od polovice augusta strana SMER, ktorú vedie Robert Fico a ktorá v súčasnosti vedie v prieskumoch verejnej mienky, bojkotuje predvolebné debaty v televízii Markíza a obviňuje ju z vysielania "tendenčných dezinformácií". Markíza totiž kritizuje všetky politické strany. Igor Matovič 11. augusta v diskusnej relácii na Pravda.sk urážal novinára Petra Bielika, keď mu Bielik pripomenul, že plagioval jeho vysokoškolskú diplomovú prácu.
Odporúčania, ktoré je potrebné realizovať
Aby Slovensko splnilo odporúčania EÚ týkajúce sa bezpečnosti novinárov a boja proti žalobe na ochranu osobnosti, malo by:
- viesť nezávislé, účinné a transparentné trestné stíhanie vždy, keď sa novinári stanú terčom násilia, či už fyzického alebo online. V najzávažnejšom prípade, vražde Jána Kuciaka, sa spravodlivosti stále nedostalo úplného zadosťučinenia,
- poskytnúť novinárom lepšiu ochranu. Úrady by mali vyškoliť políciu v otázkach bezpečnosti novinárov, zaviesť stratégiu na zníženie rizika počas protestov a prijať opatrenia na ochranu novinárok,
- prijať právne predpisy proti obťažovaniu žalobami. Keďže novely trestného zákonníka, ktoré navrhla menšinová vláda, sú v parlamente zablokované, novinári sú stále vystavení trestným konaniam za ohováranie, ktoré by teoreticky mohli viesť k trestom odňatia slobody až na osem rokov.
Okrem odporúčaní EÚ musí budúca vláda pokračovať aj v úsilí o posilnenie prístupu verejnosti k spoľahlivým správam a informáciám. Bude musieť pokračovať v práci, ktorú - nie bez váhania - začala vláda po voľbách v roku 2020 a ktorá viedla na vnútroštátnej úrovni k posilneniu nezávislosti verejnoprávnej RTVS a na európskej úrovni k pozitívnemu príspevku k rokovaniam o návrhu európskeho Aktu o slobode médií.
Slovensko sa vo Svetovom indexe slobody tlače RSF na rok 2023 umiestnilo na 17. mieste zo 180 krajín, čo je o desať miest vyššie ako v roku 2022.
