Ilustr. foto: Facebook Demokrati
V reakcii na rastúce hrozby pre slobodu médií a životaschopnosť priemyslu poslanci prijali svoju pozíciu k návrhu zákona o posilnení transparentnosti a nezávislosti médií v EÚ.
Európsky parlament vo svojej pozícii k Európskemu aktu o slobode médií žiada, aby členské štáty zabezpečili pluralitu médií a chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými či súkromnými zásahmi.
Poslanci sa zasadzujú za zákaz všetkých foriem zasahovania do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb a chcú zabrániť vyvíjaniu vonkajšieho tlaku na novinárov, ako je napríklad nátlak na zverejňovanie ich zdrojov, prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach alebo sledovanie ich činnosti prostredníctvom špionážnych softvérov.
Používanie špionážneho softvéru by malo byť odôvodnené len ako krajné riešenie, tvrdia poslanci Európskeho parlamentu. Každý prípad by sa mal posudzovať osobitne. Softvér sa môže použiť, len ak nezávislý súdny orgán nariadi vyšetrovanie závažného trestného činu, napríklad terorizmu alebo obchodovania s ľuďmi.
S cieľom posúdiť nezávislosť médií Parlament požaduje, aby všetky médiá vrátane mikropodnikov zverejňovali svoju vlastnícku štruktúru.
Poslanci okrem toho chcú, aby médiá, online platformy a vyhľadávače podávali správy o príjmoch, ktoré získavajú zo štátnej reklamy, ako aj o štátnej finančnej podpore. Platí to aj pre finančné prostriedky z krajín mimo EÚ.
Europoslanci chcú vytvoriť mechanizmus na spravovanie požiadaviek na odstránenie obsahu online, aby tak zabezpečili, že rozhodnutia o moderovaní obsahu, ktoré prijímajú veľké online platformy, neohrozia slobodu médií. Podľa poslancov by sa platformy pri spracúvaní týchto požiadaviek mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé. Potom by mali platformy informovať príslušné médiá o tom, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu. Ak sa platforma po tomto období stále domnieva, že mediálny obsah nespĺňa jej obchodné podmienky, môže pristúpiť k vymazaniu, obmedzeniu alebo postúpeniu prípadu vnútroštátnym regulačným orgánom, aby bezodkladne prijali konečné rozhodnutie. Ak sa však poskytovateľ médií nazdáva, že rozhodnutie platformy nemá dostatočné dôvody a ohrozuje slobodu médií, má právo predložiť prípad orgánu mimosúdneho riešenia sporov.
Podľa europoslancov by krajiny EÚ mali zabezpečiť primerané, udržateľné a predvídateľné financovanie verejnoprávnych médií z viacročných rozpočtov.
Okrem toho navrhujú obmedziť podiel verejnej reklamy pridelený jednému poskytovateľovi mediálnych služieb, online platforme alebo vyhľadávaču, aby sa tak zabránilo závislosti mediálnych spoločností od štátnej reklamy. Uvedený podiel by nemal byť vyšší ako 15 % celkového rozpočtu na štátnu reklamu v danej krajine EÚ. Poslanci takisto chcú, aby sa kritériá prideľovania verejných prostriedkov médiám sprístupnili verejnosti.
Parlament zároveň požaduje, aby bola Európska rada pre mediálne služby – nový orgán EÚ zriadený aktom o slobode médií, právne a funkčne nezávislý od Európskej komisie - mohla konať nezávisle od nej. Poradným orgánom mediálnej rady by mala byť nezávislá skupina expertov zastupujúca mediálny sektor a občiansku spoločnosť.
„Nesmieme zatvárať oči pred znepokojujúcim stavom slobody tlače na celom svete, trendom, ktorý má vplyv aj na Európu,“ vyhlásila spravodajkyňa Sabine Verheyen (EPP, DE) pred hlasovaním. Zdôraznila, že médiá nie sú len „akýmkoľvek biznisom. Okrem svojho hospodárskeho rozmeru prispievajú médiá k vzdelávaniu, kultúrnemu rozvoju a inkluzívnosti v spoločnosti. Chránia základné práva, ako je sloboda prejavu a prístup k informáciám.“ Spravodajkyňa uviedla, že Európsky zákon o slobode médií dosiahol „dôležitý legislatívny míľnik na ochranu rozmanitosti a slobody nášho mediálneho prostredia a novinárov“ a urobil „dôležitý krok v ochrane našich demokracií“.
Potom, čo svoju pozíciu prijal Parlament, sa teraz môžu začať rokovania s Radou (ktorá sa na svojej pozícii dohodla v júni 2023) o konečnej podobe zákona.
