Foto: Omediach.com
V máji 2018 neznámy útočník postrelil čiernohorskú investigatívnu novinárku Oliveru Lakićovú priamo pred jej bytom v hlavnom meste Čiernej Hory Podgorica. Podobne ako na Slovensku v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ani v Čiernej hore nebol rok potrestaný vinník.
V roku 2022 vicero medzinárodných novinárskych organizácií v rámci Media Freedom Rapid Response (MFRR )opakovane vyzvali Čiernu Horu na ukončenie beztrestnosti za streľbu na investigatívnu novinárku Oliveru Lakić a dúfali, že zatknutie podozrivých povedie k tomu, že všetci zainteresovaní budú nakoniec čeliť spravodlivosti.
Novinárske Organizácie privítali schválenie zmien trestného zákona medzi stranami, ktoré mali posilniť ochranu novinárov, no zdôrazňujú potrebu ďalších reforiem na vytvorenie bezpečného a otvoreného prostredia pre nezávislú žurnalistiku.
Investigatívnu novinárku Lakićovú, ktorá sa zaoberá organizovaným zločinom a korupciou pre denník Vijesti, postrelili do nohy pred jej bytom v Podgorici 8. mája 2018. Bola zranená, ale po ošetrení v nemocnici prežila. Útok bol najprv klasifikovaný ako pokus o vraždu, no neskôr sa zmenil na ťažké ublíženie na zdraví.
Prokuratúra uviedla, že motívom útoku bolo Lakićovej vyšetrovanie miestnych zločineckých gangov a ich prepojenia s regionálnymi zločineckými organizáciami. Hoci po útoku bolo zatknutých množstvo podozrivých, o viac ako tri a pol roka neskôr nikto nebol za streľbu za bieleho dňa postavený pred súd a Lakić zostáva pod policajnou ochranou.
Najvyšší súd Čiernej Hory 17. decembra 2021 nariadil 30-dňové zadržanie Branislava Karadžiča a policajta Darka Laloviča, ktorí sú Úradom špeciálnej štátnej prokuratúry podozriví zo sledovania Lakićovej pred útokom a odovzdávania informácií o jej pohybe „Kavacovemu“ drogovému gangu. Policajt pracoval na rovnakom oddelení polície, ktoré je zodpovedné za zabezpečenie bezpečnosti pre Lakić. Ak sa preukáže, účasť policajta by bola zničujúca pre dôveru v policajný zbor.
Aj keď sú tieto zatknutia vítaným krokom, neboli vznesené žiadne formálne obvinenia voči nim ani proti nikomu z osôb podozrivých z účasti na streľbe. Celkovo je pokrok v stíhaní osôb stojacich za útokom bolestivo pomalý. Viacerí členovia drogového gangu, vrátane údajného strelca, boli formálne identifikovaní ako podozriví. Prípad je však naďalej vo fáze vyšetrovania. Vzhľadom na citlivosť prípadu Úrad vrchnej prokuratúry (HPO) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) odmietajú prezradiť tajné informácie Komisii pre kontrolu kompetencií pri hrozbách a násilí páchanom na novinároch, čo znamená, že verejne dostupných je len málo informácií.
Novinárske organizácie považujú prípad Olivery Lakićovej za lakmusový papierik pre nezávislosť súdneho systému a stanovené ciele novej vlády zlepšiť prostredie pre slobodu médií riešením prípadov zakorenenej beztrestnosti útokov na novinárov.
Vražda novinára
Zabitie riaditeľa a šéfredaktora denníka Dan v roku 2004 Duška Jovanoviča zostáva beztrestné a vrhá temný tieň na krajinu za slobodu médií. Ako nedávno správne poznamenal podpredseda vlády Dritan Abazovič, žiadny novinár v Čiernej Hore sa nemôže cítiť úplne bezpečne, kým sa tento prípad nevyrieši.
Právny systém, v ktorom sa takéto vážne fyzické útoky na pracovníkov médií trestajú primeranými sankciami, je kľúčový. Je preto povznášajúce, že 29. decembra parlament Čiernej Hory jednomyseľne odhlasoval prijatie zmien a doplnení trestného zákona, ktoré predpisujú silnejšiu trestnoprávnu ochranu novinárov. Chválime odhodlané úsilie čiernohorských novinárskych zväzov, mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré vypracovali návrh zákona v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Podľa nového zákona budú odsúdeným za ťažké ublíženie na zdraví osobám zapojeným do šírenia verejných informácií – ako v prípade Olivery Lakić – hroziť tresty až osem rokov väzenia namiesto súčasných piatich rokov s prísnejším trestom. za vrahov novinárov.
Schválenie tejto legislatívy znamená pre vládu premiéra Zdravka Krivokapića vítaný krok vpred v oblasti slobody médií. Aby bola plne účinná, musí ju sprevádzať financovanie budovania kapacít pre orgány činné v trestnom konaní a prísne vykonávanie právnych predpisov zo strany prokurátorov. Ďalším doplnkovým krokom v boji za spravodlivosť pre novinárov by bolo najatie zahraničného experta na vyšetrenie vraždy Dušku Jovanoviča. Hoci takéto vymenovanie schválila bývalá Komisia pre vyšetrovanie útokov na novinárov pred tromi rokmi, odvtedy sa nepodnikli žiadne kroky. Vyzývame súčasnú administratívu, aby túto situáciu zvrátila a venovala sa ďalším odporúčaniam Komisie.
Hoci je nedávny legislatívny vývoj vítaný, treba ešte veľa urobiť na zlepšenie širšej situácie v oblasti slobody médií a nezávislých novinárov v Čiernej Hore. Okrem veľkých prípadov zakorenenej beztrestnosti zostáva problémom každodenná bezpečnosť novinárov a neisté pracovné podmienky. Verbálne a fyzické útoky a vyhrážky novinárom a pracovníkom médií zostávajú bežné. Útoky na novinára televízie Vijesti Sead Sadiković v marci 2021, vyhrážky smrťou zaslané šéfredaktorovi Antény M Darkovi Sukovicovi a publicistovi Draganovi Bursaćovi v máji a zastrašovanie Milky Tadić Mijović v auguste, to všetko ilustruje typ hrozieb, ktorým novinári čelia. za to, že robia svoju prácu. Odsúdenie všetkých útokov zo strany úradníkov a zastrašovanie novinárov je naďalej nevyhnutné.
Samostatne, ale rovnako dôležité, snahy o dokončenie reformy Čiernohorského rozhlasu a televízie (RTCG) zo štátneho média na verejnoprávne médium sa musia riešiť nepolitickým spôsobom a vždy s cieľom zvýšiť jeho nezávislosť a profesionalitu. Zmeny vo vedení a vymenovanie novej rady RTCG v júni 2021 viedli k pluralitnejšiemu pokrytiu. Budúce návrhy na prispôsobenie modelu financovania verejnoprávneho vysielateľa sa však musia uskutočniť v úzkej konzultácii so skupinami novinárov a príslušnými medzinárodnými mediálnymi organizáciami. Na zabezpečenie nezávislosti médií a transparentnosti vlastníctva je potrebná legislatíva. Medzitým odsúdenie a odsúdenie na jeden rok odňatia slobody investigatívneho novinára Jova Martinovića zostáva hlavným problémom našich organizácií.
Na odstránenie zakorenenej polarizácie v Čiernej Hore, ktorá predstavuje pretrvávajúce výzvy pre nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov, je potrebné ešte veľa urobiť; reakcia štátu na zločiny proti novinárom; a spravodlivé prideľovanie štátnej podpory médiám prostredníctvom reklamy. Nová administratíva musí dohliadať na reformy, ktoré obmedzia zajatie regulačných orgánov štátom a vytvoria rovnaké podmienky pre médiá, aby mohli pracovať bez zasahovania a tlaku. Tu neexistujú žiadne rýchle riešenia a je potrebná výrazná politická vôľa. V novinárskej komunite krajiny však stále zostáva nádej na pokrok. Naše organizácie sú pripravené podporiť prácu Komisie a vlády Čiernej Hory pri dosahovaní týchto cieľov.
Podpísané:
ČLÁNOK 19
Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF)
Európska federácia novinárov (EFJ)
Free Press Unlimited (FPU)
Medzinárodný tlačový inštitút (IPI)
OBC Transeuropa (OBCT)
Odborové médiá Čiernej Hory (TUMM)
