Ilustr. reprofoto EP
Argentínsky prezident Javier Milei vyvolal tento týždeň ďalšiu polemiku, keď dekrétom obmedzil prístup verejnosti k informáciám, ktoré sa týkajú štátnych úradníkov vrátane jeho samotného. Verejnosť sa tak nedozvie nielen to, koľko stála výstavba kotercov pre jeho psy či koľko ich vlastne má, ale ani ďalšie informácie, ktoré prezident či ďalší vládni úradníci označia za súkromné. Podľa miestnych médií dekrét, zverejnený v pondelok, ohrozuje demokraciu a je ďalším autoritárskym krokom prezidenta Mileia, ktorý už skôr novinárov označil za skorumpovaných klamárov či hlupákov.
"Akýkoľvek úradník bude môcť odmietnuť poskytnúť informácie, ak budú podľa neho spĺňať podmienku danú dekrétom. Sudca má určiť, či ide o informáciu verejného záujmu. Takúto definíciu nemôže stanoviť (prezidentský) dekrét," uviedla podľa denníka Clarín poslankyňa Karina Banfiová z centristickej strany Radikálna občiansky zväz (UCR). Vláda podľa nej upravuje dekrétmi to, čo by mal stanoviť iba zákon.
Prezidentský dekrét kritizoval aj rad mimovládnych organizácií, novinárov či mediálnych expertov. Skutočnosť, že verejní činitelia môžu definovať, ktoré informácie považujú za verejný záujem, a ktoré nie, ich chráni pred verejnou kontrolou a oslabí boj proti korupcii, uviedlo šesťdesiat miestnych organizácií v spoločnom vyhlásení. Mimovládna organizácia Poder Ciudadano tiež zvažuje dekrét napadnúť na súde s tým, že porušuje ústavu.
Španielsky denník El País dnes pripomenul, že Mileiov vzťah k novinárom je dlhodobo negatívny. Od nástupu do úradu vlani v decembri novinárov obviňuje, že klamú, sú skorumpovaní či hlúpi. Na sociálnych sieťach tiež napríklad minulý mesiac zverejnil zoznam desiatok žurnalistov, ktorých počastoval rôznymi negatívnymi prívlastkami.
Ultraliberálny ekonóm Milei, označovaný za krajne pravicového a výstredného politika, už v decembri krátko po nástupe do úradu počas troch týždňov oznámil stovky opatrení meniacich zákony v ekonomickej či sociálnej oblasti. Ide o súčasť "šokovej terapie", s ktorou chce dostať ekonomiku z hlbokej krízy. Rozpočtové škrty avizoval už v predvolebnej kampani a ich razantnosť demonštroval vystupovaním s motorovou pílou. Návrhy Mileiových reforiem vyvolali masové demonštrácie a proti niektorým sa postavil aj súd.
Milei, ktorého strana má len malé zastúpenie v parlamente, tiež pred niekoľkými dňami vetoval zákon o valorizácii dôchodkov, ktorý predtým schválili obe komory parlamentu a proti ktorému demonštrovali seniori aj zástupcovia odborov minulý týždeň. Polícia proti nim použila slzný plyn aj obušky.
Niektorí Mileia obviňujú z autoritárstva. V snahe presadiť stovky reforiem totiž navrhol vyhlásenie "verejnej núdze" v ekonomickej či sociálnej oblasti, čím by vláda získala široké právomoci a mohla obchádzať zákonodarnú moc parlamentu. Vo februári tiež jeho vláda prevzala na rok správu verejnoprávnych médií vrátane tlačovej agentúry Télam či argentínskeho rozhlasu a televízie, čo zdôvodnila snahou o "zefektívnenie prevádzky" týchto médií.
Mimovládne organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) v správe zverejnenej tento rok v máji označili Mileiovu vládu za "otvorene nepriateľskú k tlači" a jej kroky za "znepokojivé vo vzťahu k zaručeniu práva na slobodu informácií". "Krajne pravicový prezident Javier Milei, zvolený v roku 2023, podporuje útoky na novinárov s cieľom zdiskreditovať médiá a reportérov kritizujúcich jeho politiku," uviedla RSF v správe, v ktorej Argentína čo do slobody tlače skončila na 66. mieste za radom afrických krajín a oproti predchádzajúcemu roku sa prepadla o 26 priečok.
