Reprofoto youtube Fox News
Bývalá americká kongresmanka Tulsi Gabbardová si v posledných rokoch osvojila svetonázor, ktorý odráža ruskú propagandu, a stala sa obľúbenkyňou ruských štátnych médií. O političke, ktorú zvolený prezident USA Donald Trump nominoval na čelo tajných služieb, to v pondelok napísal denník The New York Times (NYT). Ak jej nomináciu schváli Senát, dohliadala by okrem iného na každodenné hlásenia zostavované pre hlavu štátu.
Na nomináciu Gabbardovej reagoval ruský denník Komsomolskaja Pravda pozitívne ladeným profilom bývalej kongresmanky, v ktorom poznamenal, že Ukrajinci ju považujú za "agentku ruského štátu". "(Ústredná spravodajská služba) CIA a (Federálny úrad pre vyšetrovanie) FBI sa trasú od strachu," uvádzal komentár.
Hlavný kanál ruskej štátnej televízie zase Gabbardovú označil za "súdružku" vo vznikajúcej americkej administratíve, napísal NYT.
Nebolo to prvýkrát, čo ruské médiá 43-ročnú americkú političku vyzdvihovali. Popredný propagandista Vladimir Solovjov ju v roku 2022 označil za "našu kamarátku". Gabbardová v tej dobe vystúpila s tvrdením, že ruskej agresii na Ukrajine "sa dalo ľahko zabrániť", keby USA a NATO "jednoducho uznali legitímne bezpečnostné obavy Ruska". Asi mesiac po invázii zasa vo videu na sociálnych sieťach šírila dezinformácie o tom, že USA majú na Ukrajine desiatky laboratórií s nebezpečnými patogénmi.
Ruské štátne médiá takéto vyjadrenia okamžite využívali, píše NYT. "V niektorých prípadoch sa v jej slovách odrážali príbehy formulované ruskými propagandistami, čo potom Rusi využívali vo svojich médiách ako dôkaz, že ich konšpiračné teórie sú pravdivé," popisuje denník.
Odklon Gabbardovej od hlavného prúdu americkej zahraničnej politiky bol zjavný už v minulej dekáde, keď bola zástupkyňou Havaja v Snemovni reprezentantov. V roku 2017 sa vydala do Sýrie na schôdzku s autoritárskym prezidentom Bašárom Asadom. Zároveň kritizovala americkú vládu, že vraj v krajine podporuje teroristov.
Kvôli svojim výrokom je Gabbardová terčom obvinenia zo spolupráce s Ruskom, podľa NYT však o niečom takom nie sú žiadne dôkazy. "Skôr sa podľa analytikov a bývalých predstaviteľov zdá, že Gabbardová skrátka zdieľa geopolitické postoje Kremľa, predovšetkým čo sa týka uplatňovania vojenskej sily USA," napísal denník.
Politička opakovane vystupuje proti zapojeniu USA do vojen v zahraničí, pričom v rozhovoroch v minulosti uvádzala, že k tomuto postoju prispeli jej roky v armáde. Pri prezidentskej kampani v roku 2020 však vtedajšia členka Demokratickej strany zdôrazňovala potrebu aktívneho boja proti terorizmu. Izraelský denník Haarec tiež minulý týždeň poznamenal, že v izolacionizme Gabbardovej je zrejmá "výnimka pre Izrael".
Zahraničnopolitická orientácia Gabbardovej je pomerne blízka postojom Trumpa, ktorý kritizoval americkú inváziu v Iraku, stál za ukončením vojenskej misie v Afganistane a zodpovednosť za ruskú agresiu na Ukrajine skôr než Moskve pripisuje Washingtonu a Kyjevu.
Gabbardovú nastupujúci prezident nominoval na post riaditeľky spravodajských služieb označovaný skratkou DNI. Bývalá kongresmanka pri tom nemá skúsenosti s riadením akejkoľvek vládnej inštitúcie či pôsobením v tajných službách. V uplynulých rokoch bola okrem iného platenou komentátorkou televízie Fox News a niekedy aj vo vysielaní zaskakovala za bývalého moderátora Tuckera Carlsona.
Pokiaľ jej nominácia uspeje v Senáte, kde Trumpovi republikáni budú mať väčšinu, dohliadala by podľa amerických médií na prácu 18 spravodajských zložiek. NYT dopĺňa, že by v tomto smere nebola jediným lídrom, ale mala by vplyv napríklad na to, aké zistenia spravodajcov v každodenných hláseniach dostávajú prezident a ďalší vysoko postavení činitelia. "Bola by tak v pozícii, aby mohla vyzdvihovať informácie, ktoré potvrdzujú Trumpove stanoviská," dodal denník.
