Reprofoto youtube
Spracovanie uniknutých dát o daňových rajoch trvalo novinárom rok.
Obrovské množstvo informácií o fungovaní firiem v daňových rajoch, ktoré vďaka anonymnému zdroju unikli z panamskej právnej kancelárie Mossack Fonseca, spracovávali novinármi v mnohých krajinách viac ako rok, než v nedeľu so svojimi zisteniami prvýkrát vyšli na verejnosť.
Ako prvý sa k dokumentom dostali reportéri nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, ktorí sa ale rozhodli spolupracovať s kolegami, pretože spracovanie 2,6 Terabytu dát čiže viac ako 11,5 milióna jednotlivých listín bolo nad ich sily. Teraz opísali svoju ročnú anabázu a to, ako prebiehali rozsiahle rešerše materiálu a jeho overovania.
Viac: Médiá zverejnili uniknuté zoznamy politikov a biznismanov s majetkom v daňových rajoch
Dáta ponúkol nemeckým novinárom neznámy zdroj
Neznámy zdroj kontaktoval novinára Süddeutsche Zeitung s ponukou dokumentov známej právnej kancelárie Mossack Fonseca, ktorá svojim klientom ponúka, ako sa pomocou zakladania firiem v daňových rajoch čo najefektívnejšie vyhli plateniu daní či legalizovať zisky z nelegálnej činnosti. Pôvodne išlo len o malé množstvo materiálov, objem dát ale postupne narastal až na 2,6 Terabytu, čo je vôbec najväčší únik dokumentov, s ktorým sa kedy novinári stretli.
Len pre porovnanie: napríklad únik diplomatických depeší zverejnených serverom Wikileaks v roku 2010 mal objem 1,7 gigabytov, teda takmer tritisíckrát menšie. Nedávna aféra okolo daňových dohôd firiem s Luxemburskom zvaná Luxleaks, na ktorej odhalení sa v roku 2014 rovnako podieľalo medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), sa zakladala na štyroch gigabajtoch dát.
Uniknuté informácie pochádzajú z obdobia viac ako troch desiatok rokov: tie najstaršie sú zo 70. rokov minulého storočia, tie najčerstvejšie zo začiatku tohto roka. Konkrétne ide najmä o dokumenty vo formáte PDF, e-maily a obsah firemných databáz. Roztriedené sú podľa jednotlivých firiem, ktoré právne kancelária na želanie svojich klientov zakladala. Zložka každej konkrétnej schránkové firmy obsahuje všetky súvisiace materiály - zmluvy, príslušnú korešpondenciu či ďalšie naskenované dokumenty. Väčšinou ide o tisíce strán.
Na odhalenie slovenskej línie v Panama Papers sa čaká
Práve kvôli obrovskému rozsahu materiálu nemeckí novinári zapojili do práce ICIJ a jeho prostredníctvom potom kolegami z mnohých krajín vrátane Británie, Francúzska, Rakúska či napríkald Argentíny.
Z Českej republiky boli do projektu zapojení novinári z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku. V zozname spolupracujúcich novinárov nie je žiadne slovenské médium ani spoločnosť. Nie je zatiaľ zrejmé, či do projektu bol zapojený aj niekto zo Slovenska. Českí investigatívci našli dokumenty týkajúce sa približne 300 ľudí či firem z ČR, aj so zmienkami o Slovensku - napríklad sa spomína Jana Lütken z kauzy Interblue Group počas prvej Ficovej vlády. Je vysoko pravdepodobné, že tzv. Panama Papers skrývajú aj ďalšie informácie o ľuďoch zo Slovenska.
Odporúčame aj: Panama Papers v grafoch
Prvou úlohou bolo dokumenty zdigitalizovať pomocou metódy optického rozpoznávania znakov, ktoré umožňuje fulltextové vyhľadávanie pomocou variabilne nastaviteľných algoritmov.
Messi, Mubarak, Chávez či Putinov kamarát
Oveľa ťažší potom bol následný krok: preveriť jednotlivé firmy a osoby, ktoré v nich figurujú. Z vyhľadávania sa zistilo, že schránkové spoločnosti zakladali alebo využívali stovky známych osobností svetového biznisu, politikov, športovcov či celebrít.
Spomína sa napríklad aj španielsky režisér Pedro Almodóvar, futbalista Lionel Messi, teta španielskeho kráľa či argentínsky prezident Mauricio Macri, desiatky súčasných či minulých politikov - venezuelský prezident Hugo Chávez, súčasný predseda brazílskeho senátu Eduardo Cunha, azerbajdžanský exprezident Ilham Alijev, marocký kráľ Muhammad VI., mexický prezident Enrique Peña Nieto, exprezident Argentíny Néstor Kirchner a Cristina Fernándezová Kirchnerová či egyptský exprezident Husní Mubarak, ale aj priateľ Vladimira Putina.
Vlastníctvo takejto firmy ale automaticky neznamená porušenie zákona. Tým môže byť napríklad jej konkrétne využitie na účely prania špinavých peňazí či daňový únik. Pre takéto tvrdenie je však potrebné starostlivo vysledovať finančné toky a zistiť koncového majiteľa spoločností, čo je však často problém, pretože tí sa nechávajú zastupovať právnikmi, bankami či prostredníkmi.
Táto úloha tak zrejme pripadne vyšetrovacím orgánom jednotlivých krajín, z ktorých niektoré už začali konať. Týka sa to napríklad Panamy, kde kancelária Mossack Fonseca sídli, alebo Austrálie.
