Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Energetické zhodnocovanie odpadu zároveň ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko nerecyklovateľných smetí premieňame na elektrinu a teplo, ako sme na tom v porovnaní s EÚ, ale aj na to, koľko domácností by mohlo mať energiu z odpadu, keby Slovensko naplno využilo potenciál energetického zhodnocovania.
Nerecyklovateľný odpad je overený zdroj energie. Na Slovensku ním plytváme
Vo vyspelých krajinách EÚ je jednou z najpreferovanejších možností ako zvýšiť podiel OZE a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v ZEVO (zariadenie na energetické využitie odpadu). Podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2020 vytvorili až 478 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,61 mil. ton KO. To je zároveň o 44 % viac ako pred desiatimi rokmi. Miera recyklácie dosiahla úroveň 45 %, takmer 46 % odpadu skončilo na skládkach a iba 8 % sa energeticky zhodnotilo.
„Nerecyklovateľný komunálny odpad je pritom jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton. Za posledných 20 rokov ide o 25 mil. ton odpadu, t. j. potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ vysvetľuje Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).
Viaceré prognózy pritom hovoria, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. Odhadujeme, že v roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kg odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 mil. ton KO. Reformný balík, zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 mil. ton. Ak by sme dokázali celé toto množstvo odpadu presmerovať zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň, ktorou je energetické zhodnocovanie v ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer polovicu tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.
Teplo z odpadu je aktuálne až 6 krát lacnejšie ako teplo z plynu
Na príklade priemerne veľkého ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100 tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, môžeme ilustrovať kapacitu jeho energetickej produkcie. Takéto zariadenie dokáže vyrobiť a dodať do siete 49 000 MWh elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16 tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53 000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5 tisíc domácností. Zjednodušene povedané, jedno zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí.
Nerecyklovateľný komunálny odpad prináša pre mestá aj ďalší benefit v podobe možnosti výroby lacného tepla. “Tak napríklad košické ZEVO dodáva tento rok teplo do teplárne v Košiciach za cenu 25 €/MWh. Pre porovnanie, regulovaná cena tepla pre tepláreň sa pohybuje okolo 92 €/MWh. Tento rozdiel je ešte výraznejší, ak sa pozrieme na aktualné ceny zemného plynu, ktoré sú na úrovni 150 €/MWh. Vzhľadom na aktuálne trhové ceny plynu je teda teplo z odpadu až 6 násobne lacnejšie,“ vysvetlil Ladislav Halász.
V počte ZEVO za vyspelými krajinami výrazne zaostávame
Zariadenia ZEVO sú štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktoré obmedzili skládkovanie odpadov na minimum. Najvyššími počtami ZEVO 124 a 100 disponujú Francúzsko a Nemecko. V najväčších ekonomikách EÚ sa tak na elektrinu a teplo premieňa ročne vyše tridsať percent komunálneho odpadu. Pozitívne vzory vidíme aj v severských krajinách ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Vďaka existencii ZEVO v týchto krajinách je podiel tepla vyrobeného z odpadu dodavaného CZT viac ako 20 %. Za pozitívnym príkladom pritom nemusíme chodiť až tak ďaleko. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami ZEVO.
Na Slovensku máme aktuálne dve takéto zariadenia v Bratislave a v Košiciach. Vybudované boli ešte pred rokom 1989 a za posledné tri dekády k nim nepribudli žiadne nové. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia ZEVO pre potreby Slovenska nepostačujú. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO. ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami. Na tie sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností je evidentné, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné,“ skonštatoval Ladislav Halász.
