Nie všetky vzorky darcovskej pupočníkovej krvi nemali jednotný európsky kód. Povedala to poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Vladimíra Marcinková po poslaneckom prieskume v Národnej transplantačnej organizácii (NTO), ktorý iniciovala. Riaditeľ NTO Daniel Kuba by mal podľa nej seriózne zvážiť odstúpenie z funkcie.
„Zaujímalo nás, ako sa vlastne darcovská vzorka pupočníkovej krvi môže dostať zo Slovenska, keď nešlo o jej využitie na transplantáciu, ako hovorí transplantačný zákon. V paragrafe 33 transplantačného zákona sa jasne hovorí, že táto transplantačná organizácia, ktorá má vývozy na Slovensku strážiť, ich nesmie posunúť do zahraničia za iným účelom ako za účelom transplantácie. Pýtali sme sa na to riaditeľa. Čakali sme, že nám vysvetlí, ako je možné, že každá jedna žiadosť bola vybavená. Nezamietli žiadnu. Stačilo, že im napísal nejaký lekár v zahraničí a my sme poslali vzorku na rôzne experimentálne účely. Kde bol náš štátny orgán hluchý a slepý, že také niečo dovolil?,“ povedala Marcinková.
Riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie bol podľa Marcinkovej vo fatálnom konflikte záujmov, keď riadil inštitúciu, ktorá má dozerať na vývoz darcovskej pupočníkovej krvi zo Slovenska a súčasne sedel aj v orgánoch banky zásobujúcej kliniku v Holandsku. Navyše poslanci zistili v procesoch aj viaceré nezrovnalosti. Podľa Marcinkovej nebola vôľa vykonávať poctivý dozor nad darcovskými tkanivami. „Nedokázali sme zabrániť využitiu, ktoré nekorešponduje s legislatívou. Nepoznám dôvody, pre ktoré pán riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie ešte váha s odstúpením,“ povedala. „Len riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie má v rukách výročné správy od tkanivových zariadení, vidí samotné žiadanky, ktoré prichádzajú zo zahraničia. Ak tam vidí žiadanku na liečbu diagnózy autizmus, vie, že to nie je povolená liečba v rámci Európskej Únie. Muselo mu byť jasné, že ide o experiment alebo niečo, čo sa nachádza v šedej zóne,“ dodala poslankyňa.
Navyše niektoré vzorky krvi neboli označené spôsobom, aký vyžaduje naša aj európska legislatíva. „Mala som obavu, že dohľadateľnosť darcovských vzoriek nie je v slovenských podmienkach úplne dodržiavaná. Každá darcovská jednotka by mala mať jednotný európsky kód, aby sme vedeli odkiaľ odišla a ktorému pacientovi má pomôcť. Vyžiadali sme si viacero povolení na vývoz, našli sme aj takú, ktorá jednotný európsky kód nemala,“ povedala Marcinková.
Poslanci zistili, že proces schvaľovania žiadostí na vývoz krvi zo Slovenska bol len formalitou. Vo viacerých prípadoch videli pri dátumoch, že súhlas vydaním darcovskej pupočníkovej krvi bol vydaný ešte v ten istý deň, ako prišla žiadosť.
„Matka, ktorá súhlasí s darovaním pupočníkovej krvi svojho novorodenca by mala vedieť na aký účel bude použitá. Nemala by byť uvádzaná do omylu. Mal by jej byť vopred daný informovaný súhlas. Musí mať možnosť klásť otázky. To sa nedialo vo všetkých pôrodniciach,“ povedala Vladimíra Marcinková.
