Oslavy nového roka stresujú vtáctvo v dosahu niekoľkých kilometrov

Oslavy nového roka stresujú vtáctvo v dosahu niekoľkých kilometrov Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko

Zdá sa vám ráno v prvý deň Nového roka akési tiché? Nemýlite sa. Bujaré silvestrovské oslavy, spojené s použitím tzv. zábavnej pyrotechniky, odoženú všetko živé. Jediná noc stačí na to, aby okolie spustlo a stíchlo. Viaceré výskumy potvrdili, že ohňostroje, či iné hlasné a svetelne výrazné spôsoby pyrotechnických zábav, majú negatívny vplyv aj na vtáctvo, pričom ten môže byť do vzdialenosti stoviek metrov, až niekoľkých kilometrov. Dôsledkom sú zranenia a dokonca úhyny vtáctva, ktorým však vieme predísť ohľaduplným prístupom.

 

„Čo by ste urobili, keby vás zo spánku vyrušil nečakaný, ohlušujúci a neutíchajúci rachot? Prirodzenou reakciou je preľaknutie a okamžitá snaha o únik. Rovnako reagujú voľne žijúce zvieratá, vrátane vtáctva. Zvukový efekt pyrotechniky vyvoláva podľa výskumov silnejšiu reakciu než vizuálny, vtáky zrejme vnímajú aj tlakovú vlnu výbuchu. Zvýši sa im srdečný rytmus, produkcia stresových hormónov, prehĺbi sa ostražitosť, nastúpi úzkosť, strach, únikové reakcie, panika,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

„Vtáctvo prichádza v dôsledku ľudských aktivít o svoje prirodzené prostredie, musí sa neustále prispôsobovať zmenám. Akoby to nestačilo, minimálne raz do roka sa strhne hlučná, svetelná apokalypsa a to v noci, keď väčšina druhov odpočíva. Štúdia, ktorá sledovala vplyv novoročných osláv na radaroch, preukázala masívne pohyby vtáctva v širokom okolí, obzvlášť v prvých minútach Nového roka, kedy sú oslavy najmohutnejšie. Vyplašené vtáctvo vyletelo aj o stovky metrov vyššie než pri bežných preletoch (do 100 metrov). Zníženie letovej aktivity nastalo až 90 minút po polnoci. Za ten čas mohli vtáky preletieť značnú vzdialenosť (niekoľko kilometrov), pričom namiesto odpočinku boli nútené k aktivite. Strata energie, obzvlášť v zimnom období, resp. nepriaznivých poveternostných podmienkach, môže znamenať oslabenie. Následne sú vtáky náchylnejšie k chorobám, dochádza aj k úhynom,“ uvádza Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

„Podobne ako ľudia, aj vtáky sa v strese správajú inak než v kľude. Zmätené, dezorientované vtáctvo nezriedka naráža do prekážok. Ide o presklené časti budov, zastávky, vo voľnej krajine napríklad elektrické vedenia. Mnohé záchranné stanice pre živočíchy prijímajú po Silvestri zranených pacientov. Ak ľudia nájdu živé vtáča, najlepšie je poradiť sa s odborníkom, napríklad zo záchrannej stanice,“ povedal Slobodník.

„V záujme ohľaduplnosti je možné namiesto hlučných delobuchov zvoliť napríklad prskavky, resp. inú možnosť s malým dosahom. Pred použitím pyrotechniky odstráňte čo najskôr (ideálne v predstihu niekoľko dní) všetky kŕmidlá a iné lákadlá pre vtáctvo. Ak nie je možné odstránenie, zakryte ich. V zime vtáky odpočívajú v kŕdľoch častejšie ako inokedy, a tak je riziko používania pyrotechniky v blízkosti krovín, lesov, parkov, záhrad i vodných plôch veľmi vysoké. Keď vtáctvo niekde nevidíte, neznamená, že tam nie je. Dobrou správou je, že viaceré mestá prestávajú používať ohňostroje a volia alternatívy, ktoré sú atraktívne pre ľudí a bezpečné pre zvieratá. Niektoré reťazce vyradili pyrotechniku zo svojho sortimentu,“ hovorí Deutschová.

„Aj v uvedených súvislostiach je dôležitým opatrením zvyšovanie bezpečnosti elektrických vedení, či už ide o stĺpy, ktoré vtáctvo využíva na dosadnutie (prevencia pred zásahom prúdom), alebo ochranu pred nárazmi do drôtov. Vďaka zapojeniu energetických spoločností sa to darí okrem iného pozdĺž rieky Dunaj, v rámci medzinárodného projektu LIFE Danube Free Sky,“ uzatvára Deutschová.