Foto Omediach.com
Vo veku 92 rokov zomrela niekdajšia hlásateľka Československej televízie Kamila Moučková. Uviedla to dnes na svojom webe Česká televízia (ČT).
Moučková bola tvárou protiokupačného vysielania v auguste 1968, kedy statočne informovala až do vypnutia vysielačov počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, aj keď na ňu mierili samopaly sovietskych vojakov. Za normalizácie potom Moučková čelila perzekúciám. Do televízie sa mohla vrátiť až v 90. rokoch po nežnej revolúcii.
"Som silná osobnosť, ktorá unesie veľa vecí. Tiež som si toho v živote dosť naložila. Myslím si, že mojím životným krédom je byť spravodlivá. Keď sa nad tým viac zamyslím, tak je to jednoduché - neklamať a nekradnúť," povedala ČTK Moučková v roku 2013.
V televízii pôsobila už v začiatkoch televízneho vysielania v Československu. "Od roku 1952 som hlásila v rozhlase, televízia ma ako nové médium zaujímala," uviedla pred niekoľkými rokmi. Do televízie nastúpila v roku 1956 a stala sa prvou televíznou hlásateľkou správ v Európe. Dovtedy tento post zastávali len muži.
V auguste 1968 v televíznom vysielaní informovala o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. "Hovorila som si, čo si to dovoľujú, tí šmejdi, prekročiť hranice iného samostatného štátu, to je niečo tak strašné," spomínala neskôr. Zo štúdia ju vtedy vyviedol sovietsky vojak, ktorý jej mieril samopal do chrbta.
Po upálení Jana Palacha v januári 1969 podporovala študentské protesty. Z televízie musela následne odísť a dostala zákaz vystupovania v akýchkoľvek médiách. Dve desiatky rokov umývala podlahy či lepila vrecúška, ale odvaha ju neopustila. Ako jedna z prvých podpísala Chartu 77.
Do médií sa mohla vrátiť až po revolúcii v roku 1989. Moderovala napríklad televíznu cestovateľskú reláciu Objektív a pôsobila v pražskej redakcii rádia Slobodná Európa. V roku 2013 dostala cenu Arnošta Lustiga za udržanie a rozvoj hodnôt, akými sú odvaha a statočnosť, ľudskosť a spravodlivosť.
