Foto: Facebook Angela Merkel
Rokovania nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o karanténnych opatreniach s premiérmi spolkových krajín sú dôverné, mnohé médiá napriek tomu majú veľmi podrobný prehľad nielen o témach, ale aj o rozpoložení účastníkov. Problémom sú tiež vlečúce sa debaty, ktoré trvajú dlho do noci. Politici preto nevylučujú, že sa namiesto digitálnej formy vrátia späť k osobnému stretnutiu a v hre sú aj verejné diskusie.
Médiá na čele s agentúrou DPA, magazínom Der Spiegel či bulvárnym denníkom Bild vďaka svojim zdrojom vždy presne vedia, aké body práve kancelárka s premiéri prejednávajú. V ich spravodajstve nechýbajú ani citáty účastníkov. Novinári tak tento týždeň takmer dve hodiny pred tlačovou konferenciou Merkelovej vedeli, že Nemecko z preventívnych dôvodov nebude podávať vakcínu od spoločnosti AstraZeneca ľuďom mladším ako 60 rokov.
"S médiami máme problém. Sedenia sú deravé ako švajčiarsky syr," povedal v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung šéf hesenského úradu vlády Axel Wintermeyer. "Všetky návrhy a úvahy takmer zároveň zverejňujú aj niektoré médiá, čo vedie k tomu, že pred samotnou schôdzkou nikto nič konkrétne nepredloží," dodal.
Postup, kedy sa ministri s kancelárkou o zásadných zmenách radia až počas zasadnutia svojho grémia, považujú mnohí za chybu, ktorá vedie k polovičným a zlým rozhodnutím. "Príkladom je veľkonočný pokoj," povedal Durínsky premiér Bodo Ramelow. Na konci marca sa Merkelová s premiérmi po náročnom nočnom rokovaní dohodla, že Nemecko sa cez veľkonočné sviatky uchýli do krátkodobej prísnej uzávere. O deň neskôr kancelárka vo vyhlásení k národu uviedla, že takéto rozhodnutie bola chyba, za ktorú sa ospravedlňuje a za ktorú prijíma zodpovednosť.
Premiérka Porýnie-Falcko Malu Dreyerová ako hlavný problém vidí to, že premiéri rokujú cez internet. "Pred pandémiou sme sedeli sami bez spolupracovníkov s kancelárkou v jednej miestnosti. Von sa tak dostalo len máločo," povedala premiérka, podľa ktorej nie je možné kontrolovať, kto všetko digitálne rozpravu počúva.
Wintermeyer sa domnieva, že prístup novinárov nie je obmedzený len na zvuk, ale že médiá majú aj video. "Človek sa tak môže dočítať, kto si pri rokovaní čítal noviny alebo ako sa účastníci tvárili," povedal.
Nespokojnosť dávajú verejne najavo aj vplyvní premiéri Bavorska a Severného Porýnia-Vestfálska Markus Söder a Armin Laschet. "Takto to ďalej nejde," vyhlásil na tlačovej konferencii Laschet, ktorý je zároveň šéfom Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Výhrady mal nielen k dlhým debatám, ktoré trvajú do noci, ale aj k digitálnemu formátu. "Ďalšie rokovanie ministerských predsedov by sa malo konať prezenčne rovnakým spôsobom, akým konajú Spolkový snem a Spolková rada," dodal Laschet s odkazom na zasadnutie oboch parlamentných komôr.
Jasno má Laschet aj o účastníkoch. "Rokovanie sa musí opäť obmedziť na 16 premiérov a premiérok a ich šéfov úradov vlád a na kancelárku a šéfa úradu kancelárky, ale 60, 70 alebo 80 ľudí, ako je to teraz, rozhodne nevedie k efektivite a ku krízovému manažmentu," povedal.
Zmeny žiada aj Söder. "V prvom rade som pre to, aby sme začínali skôr a nie o 14:00 alebo o 15:00," uviedol o zvyčajnom termíne začiatku rokovaní s Merkelovou. Chce tiež, aby debaty boli rýchle a efektívne, čo vyžaduje starostlivú prípravu na zasadnutie. Má aj recept na to, ako priesakom do médií zabrániť. Riešením, ako povedal v rozhlasovej stanici Bayern 2, je konferenciu otvoriť verejnosti rovnako ako rokovania parlamentu. "Inak to rovnako vedie len k únikom informácií a zmätkom," dodal.
