The Economist: Ako Netflix vytvára spoločnú európsku kultúru

The Economist: Ako Netflix vytvára spoločnú európsku kultúru Foto: Netflix

Televízny seriál Barbari, ktorý vznikol v dielni Netflix a odohráva sa pred 2000 rokmi v dávnej Germánii, prevracia niektoré moderné stereotypy. Sexy a impulzívni príslušníci dávnych germánskych kmeňov sa v ňom postavia utlačovateľskému superštátu vedenému chladnými Rimanmi, napísal spravodajský server The Economist.

Seriál produkovaný v Nemecku má všetky typické znaky pôsobivej americkej drámy, vrátane bezdôvodného násilia a nahoty, zatiaľ čo zostáva nezameniteľne nemecký - v jednej epizóde musí ktosi preplávať priekopou plnú "scheisse". Počas októbra to bol najsledovanejší program na Netflixe nielen v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, Taliansku a v 14 ďalších európskych krajinách.

Chvíle, kedy sa Európania posadia a sledujú približne v rovnakom čase to isté, bývali vzácne. Zahŕňali hudobné Veľkú cenu Eurovízie a futbalovú Ligu majstrov, ale nič moc medzi tým. Teraz sú bežnejšie vďaka rozmachu streamingových služieb, ako je Netflix, ktorý má na kontinente 58 miliónov predplatiteľov.

Po väčšinu svojej existencie bola televízia národná záležitosť. Vysielanie bývalo obmedzené vnútri národných hraníc, francúzske programy tak mohli sledovať Francúzi a Dáni zase len tie dánske. Avšak streamingové služby s celou Európou zaobchádzajú ako s jedným veľkým trhom, namiesto 27 jednotlivých a vo všetkých je k dispozícii rovnaký obsah.

Jean Monnet, jeden zo zakladajúcich otcov EÚ, ktorý prišiel s myšlienkou spojiť národné ekonomiky, aby sa Európania prestali navzájom zabíjať, vraj kedysi povedal: "Keby som to mal urobiť znova od nuly, býval by som začal s kultúrou." Sedem desaťročia po Monnetovej ére sa táto kultúrna integrácia začína stávať realitou.

Taliansky spisovateľ Umberto Eco mal pravdu, keď povedal, že európskym jazykom je preklad. Netflix a ďalšie globálne firmy s plnými vreckami tento jazyk dobre ovládajú. Rovnako ako EÚ zamestnáva malú armádu prekladateľov a tlmočníkov, aby prenášali zložité zákony a vášnivé prejavy politikov do všetkých oficiálnych jazykov EÚ, to isté robí aj Netflix. Teraz ponúka dabing do 34 jazykov a titulky do niekoľkých ďalších.

Výsledkom je, že policajná dráma Capitani napísaná po luxembursky, čo je tak okrajový jazyk, že ho neuznáva ani EÚ, môžu diváci sledovať v angličtine, francúzštine alebo portugalčine, prípadne s poľskými titulkami. Predtým sa mohol kvalitná francúzska relácia dočkať prekladu do angličtiny alebo nemčiny, len ak bol úspešná. Teraz je to bežné u každej premiéry.

A príťažlivejšia je aj ekonomika európskych produkcií. Americkí diváci sú viac ako kedykoľvek predtým ochotní dať šancu nadabovaným alebo titulkami doplnenými reláciám - a tak sa môže na Netflixe stať globálnym hitom napríklad francúzsky detektívny seriál Lupin. Potom sa oplatí investovať do nákladnej novej podoby detektívnej série o parížskom zlodejovi-džentlmenovi, keď má dielo potenciál uspieť aj mimo Francúzska.

V roku 2015 boli asi tri štvrtiny pôvodného obsahu Netflixu americké, teraz je to podľa mediálne analytickej spoločnosti Ampere zhruba polovica. Netflix má aktuálne v Európe asi stovku produkcií, čo je viac ako veľké štátne televízie vo Francúzsku alebo Nemecku.

A európski činitelia robia, čo môžu, aby povzbudili investície. Filmový priemysel patrí k rovnako hýčkaným odvetviam, ako je poľnohospodárstvo. Aby mohli streamingové spoločnosti pôsobiť v EÚ, musia zabezpečiť, aby aspoň 30 percent ich obsahu pochádzalo z krajín únie - a musia ho tiež propagovať. Nakúpiť belgickej romantické seriály z 90. rokov a schovať ich do digitálneho šuplíka sa nepočíta.

Napríklad Francúzsko zaväzuje veľké mediálne firmy, aby zisky investovali späť do domácej produkcie. Ak majú európske vlády v úmysle striasť veľké americké firmy, potom je pre všetkých lepšie, ak budú tieto peniaze vynaložené na niečo, na čo sa dá pozerať.

Nie všetko funguje naprieč hranicami. Komédie majú občas problém. Kriminálky a krvilačné boje medzi Rimanmi a germánskymi kmeňmi sú univerzálnejšie.

V Bruseli a jednotlivých metropolách je predstava Netflixu ako kultúrneho hegemóna vnímaná aj ako hrozba. Netflix má síce kancelárie po celej Európe, ale veľké rozhodnutia stoja a padajú u amerických šéfov. A z toho sú európski politici nervózni.