Ilustr.foto: BIS
Ruská vojenská rozviedka známa pod skratkou GRU aktualizovala metódy zavedené v dobe studenej vojny a snaží sa ovplyvňovať verejnú mienku vo svete pomocou virtuálnych novinárov a fiktívnych mediálnych organizácií či výskumných ústavov. Jej internetové operácie sa zároveň líšia od postupov propagandistickej Agentúry pre výskum internetu (AII).
Také sú hlavné závery čerstvo zverejnenej štúdie programu Stanford Internet Observatory (SIO) napojeného na Stanfordovú univerzitu.
Štúdia nazvaná "Potemkinove stránky a osobnosti" opisuje vplyvové operácie GRU z rokov 2014 až 2019. Autori vychádzali z dát, ktoré poskytla výboru amerického Senátu pre spravodajské služby spoločnosť Facebook. Išlo o príspevky, ktorých autorstvo Facebook pripisuje spoločnosti GRU. Nový výskum podľa denníka The Washington Post (WP) predstavuje doteraz najkompletnejší obrázok o aktivitách ruskej vojenskej rozviedky na sociálnych sieťach.
Odporúčame aj: Ruská dezinformačná sieť sa rozrastá, Putin chce vlastnú alternatívu Wikipédie
Hlavným cieľom týchto aktivít je podľa analytikov šíriť do "širšieho mediálneho ekosystému", teda za hranice facebooku či twitteru, také interpretácie udalostí, ktoré vyhovujú Rusku. Týmto sa vraj operácie GRU líšia od aktivít AII, čo je inštitúcia založená jedným z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina a považovaná za ústredný článok ruských dezinformačných operácií. AII sa podľa SIO snažila predovšetkým maximalizovať dosah svojich materiálov na sociálnych sieťach.
SIO uvádza, že GRU k ovplyvňovaniu verejnej debaty využíva falošné think-tanky či mediálne organizácie a virtuálne osobnosti, ktoré slúžia na utajenie skutočného pôvodu danej informácie. Tento spôsob označuje za aktualizáciu sovietskej propagandistickej taktiky "aktívnych opatrení".
Materiály spomínaných falošných novinárov sa podľa americkej štúdie objavili na viac ako 140 autentických mediálnych doménach. Ako obzvlášť pozoruhodný spôsob šírenia podvodného obsahu uvádza SIO prípad s falošným výskumným ústavom NBene Group. Jeho článok o anexii polostrova Krymu bol vraj citovaný v istej americkej odbornej publikácii zaoberajúcej sa vojenským právom.
Odporúčame aj: Novinárka odhalila hniezdo ruskej propagandy, následne sa stala jej terčom (VIDEO)
"Vzhľadom na to, že mnohé z týchto taktík sú analógiami taktík využívaných vo vplyvových operáciách studenej vojny, zdá sa byť isté, že budú naďalej vylepšované a aktualizované pre internetovú éru, a je pravdepodobné, že budú využívané efektívnejšie," uzatvára tím SIO vedený bývalým hlavným bezpečnostným pracovníkom Facebooku Alexom Stamosom. Keď boli postupy GRU úspešné, bolo to vraj spravidla dané tým, že sa rozviedke podarilo zneužiť mainstreamové médiá.
To sa podľa denníka WP stalo aj tesne pred poslednými americkými prezidentskými voľbami, keď sa na verejnosť dostala interná korešpondencia medzi predstaviteľmi Demokratickej strany ukradnutá ruskými hackermi. Štúdia SIO opisuje, že Rusi sa najskôr pokúsili k dokumentom pritiahnuť pozornosť skrze facebook. Táto snaha zlyhala a GRU preto začala priamo kontaktovať amerických novinárov prostredníctvom fiktívnej twitterovom osobnosti nazvanej Guccifer 2.0. To vyvolalo spŕšku správ, píše WP, avšak záujem médií bol neporovnateľne väčší po tom, čo v júli 2016 citlivé materiály publikoval server WikiLeaks. Podľa amerického denníka je kampaň GRU dôkazom role, ktorú mimovoľne zohrali americkí novinári v ruskej operácii s cieľom zasiahnuť do demokratického procesu v USA.
