Zakladateľka Atmosféry: Roky fungujeme ako dobrovoľníci a komunita a v tom je sila Atmosféry

Kapacita festivalu je oveľa menšia, ako má Pohoda, Grape? Neplánujete Atmosféru zväčšiť?

Kapacita Atmosféry je 4000 ľudí, čo je počet, keď je to stále ešte pohodlné pre návštevníkov. Naši návštevníci nás navštevujú aj preto, lebo vedia, že sme komorný festival. Kľúčovým pilierom je práve tá vernosť. Ak by sme festival zväčšili, tak si myslím, že by sme ten produkt zničili. Neviem, ako to bude v budúcnosti. Ale nateraz to cítim tak, že Atmosféra má byť takáto.

Ako vznikol názov?

Mám takú spomienku, že som v mojej detskej izbe rozmýšľala, ako sa to bude volať. Moja mama vo vedľajšej izbe pozerala Československo má talent a ja som za ňou dobehla a hovorím jej, že sa to bude volať Atmosféra. Hovorila som si, že veď každé podujatie by malo mať dobrú Atmosféru. Nejak dlho som nehĺbala nad tými slovami. Vnímam to tak, že tým slovom som si dala nejakú víziu, ktorú som vtedy až tak nevidela ako možnosť, kam sa to môže dostať, a za tie roky si to našlo cestu k sebe.Ako vzniklo logo?

To prvé logo som kreslila ja rukou, bolo to Áčko roztečené v takej machuli. Potom som to nejak odfotila a dostala do počítača. Celý marketing, kontent, oslovovanie... to všetko som robila sama. Dokonca od prvého ročníka fungovala Atmofséra aj na facebooku – najprv som robila promo cez môj osobný kanál, potom sme Atmosfére založili aj stránku.
Rebranding loga sme mali 4 alebo 5 rok, keď prišla posila do tímu, ktorá nám pripravila profesionálne logo aj brand, ktorý používame doteraz.

Kto bol vaše prvé umelecké meno?

Prvý ročník boli také paralelné aktivity. Dedinčania si mohli napríklad vybrať z diskusie a zumby, lebo v dedine vtedy fičala zumba. Hneď prvý ročník sme zavolali nášho rodáka Mariána Labudu a on veľmi rád prišiel. To bolo veľmi milé. Na tej diskusii však bolo málo ľudí. Ale to bolo naše prvé umelecké meno a to som strašne rada a aj to, že pán Labuda stihol prísť a že bol hneď na tom prvom ročníku, keď nás tam bolo viac organizátorov, ako hostí.

Kedy sa z toho stal festival?

Zo začiatku som to robila pre dedinu a pre okolie, ale v istom momente som videla, že ten počet návštevníkov sa nezvyšuje - po tom približne treťom ročníku. Prvé dva ročníky sme robili zdarma, tretí bol za dobrovolné vstupné. Ročník, keď prišli Korben Dallas a Vec a boli už aj rôzne diskusie, vstupné bolo 7 eur, čo je nič. Tam som si uvedomila, že nám nenarastá počet návštevníkov. Ja som sa cítila byť dosť limitovaná tým, že som sa snažila prispôsobovať tomu, čo by dedinčania chceli. Bála som sa robiť alternatívnejšiu kultúru, ktorú som chcela robiť, a potom som si povedala, že robím takého mačkopsa – že nerobím vlastne to, čo chcem, a nebolo to ani celkom to, čo by možno dedinčania chceli. A tam som si povedala, že to, čo robím, nemusí mať priamy vplyv na domácich, ale že skúsme otvoriť festival pre ľudí z celého Slovenska a možno to bude mať aj efekt pre domácich, že si budú môcť napríklad zarobiť, či už poskytovaním ubytovania alebo služieb priamo na festivale. A nakoniec tí, čo budú chcieť, tak prídu. Takto som sa vďaka bohu posunula.
Keby som začala robiť prvý ročník dnes v mojom veku, tak by to vyzeralo inak, ale začala som to v 17-tich.Na začiatku bolo zadanie na Stredoškolskú odbornú činnosť pre gymnazistov v Krupine a nápad 17 ročnej Gretky Pavlovovej a jej projekt s názvom Atmosféra. „Pamätám sa, že vtedy som si povedala, že nechcem robiť projekt ako každý iný, ale niečo, čo bude žiť aj do budúcna. Povedala som si, že urobím festival. A keďže som žila v Hontianskych Nemcoch, v typickej dedine, kde sa nikdy nič veľké nedeje, tak som si povedala, že by bolo super, keby sme niečo také mali. A žije to doteraz, takže sa to naplnilo,“ spomína dnes, po 11 rokoch, zakladateľka festivalu Grétka Pavlovová, ktorá medzitým vyštudovala manažment na Univerzite Komenského v Bratislave a aktuálne radí primátorovi Bratislavy. Začiatky boli také pravé dedinské. Prvé dva ročníky boli v miestnom kultúrnom dome. Potom pri futbalovom štadióne. Zlomový bol piaty ročník, keď prišli Korben Dallas a Vec, bolo to prvýkrát, keď na koncert prišli veľkí hudobníci, ale aj prvýkrát, keď sa ukázalo, že festival už do stredu dediny nepatrí. Juraj Benetin spieval takmer pod oknami a nie všetkým v dedine sa to páčilo. „A ja som si vtedy povedala, že Atmosféra sa musí niekde nadýchnuť, že potrebujeme mať slobodu, a tú sme našli na lúke, kúsok od dediny – v chatovo-viničnej oblasti.“ A tam sa z Atmosféry stal skutočný festival so stanovým a karavanovým mestečkom, infraštruktúrou ale aj programom a prostredím, ktoré je zakladateľke najbližšie. Dnes Atmosféra patrí k top festivalom na Slovensku. Foto: Dominika Bolgáčová

Keď sta v tých 17-tich začali oslovovať umelcov, ako reagovali?

Prvý ročník som písala Pare. Chodili kúsok od dediny na chalupu. Napísala som im mail, či neprídu zahrať. Oni mi odpísali a spýtali sa, že kto tam bude hrať. A ja som im odpísala, že veď vy. A potom mi už neodpísali (smiech).

Keď som robila druhý ročník, dostala som sa s projektom Atmosféry na medzinárodnú súťaž SOČ do Ruskej Tule, lebo som na celoslovenskej prehliadke vyhrala druhé miesto, tak som prezentovala „brutálnu“ inováciu, že robím festival v dedine pre 200 ľudí. Tam bola koordinátorka, ktorá sa poznala s moderátorom z Markízy, ktorý komentuje F1, a mne to prišlo praktické, že pozná niekoho známeho. Tak som ju poprosila, či by mu nezavolala, aby prišiel. A on do tých Hontianskych Nemcov prišiel a tí ľudia boli odpálení, že on prišiel a mal tam debatu.
Tie prvé dva roky boli náročné, lebo som nemala kontakty, ani som nevedela, ako sa to robí.

Kedy sa to zmenilo?

Začalo sa to lámať, keď som prišla do Bratislavy na vysokú, študovala som manažment, to bol ten tretí ročník, a začala som sa spoznávať s ľuďmi. Perfektné bolo, že som začala robiť pre KC Dunaj produkčnú, kde som sa začala spoznávať s kapelami. Tam som sa spoznala s Lyrikom, s Korben Dallas. Postupne, aj cez školu, som sa začala dostávať ku kultúrnej scéne.

Hľadáte inšpiráciu aj na iných festivaloch?

Áno. Za posledné roky som navštívila viacero, nielen pre inšpiráciu z hudobnej stránky. Pozerám si na internete hlavne festivaly, ktoré sú zasadené v prírode, ktoré sa hrajú s priestorom a prostredím a areálom. Pre nás je dôležitý priestor a tip zážitku, ktorý tam môže návštevník zažiť. Napríklad pred niekoľkými rokmi som navštívila festival Ozora v malej maďarskej dedine.
Hudobne mi síce festival až tak nesedel, išlo o festival psychedelickej elektronickej hudby, ale šla som sa pozrieť, ako sa dá na laze, na veľkých poliach urobiť vizuálne veľmi pekný festival.Ako vyzeral?

Jednotlivé stage sú urobené z dreva, napríklad jeden je postavený ako drak a v noci je nasvietený. Veľa pracujú s vizuálnou stránkou, cez deň to vyzerá ako také stredoveké mestečko pre dospelých a v noci sa to zmení na také magické. Podobá sa to v niečom americkému Burning Manovi len v menšom.
Tam má inšpirovali také drobnosti, ako komunitná kuchyňa na festivale. V auguste idem na Lost Village festival, kde som videla, že majú saunu na festivale, to budeme mať tento rok aj my.
Baví nás robiť také špeciálne veci so zážitkom.
Tento rok sme zväčšili diskusný les, bude tam barová ulička a prehĺbili sme diskusnú zónu a budú tam naťahané siete na ležanie. Presne toto nás baví vytvárať - malý svet atmosféry plný zážitku.

Na Atmosfére je tuším takmer výhradne slovenská a česká produkcia. Ostanete pri tejto dramaturgii?

Tento rok sme mali dilemu. Mali sme oslovené jedno zahraničné meno, nakoniec sme sa rozhodli od toho ustúpiť a rozhodli sme sa zavolať Katku Malíkovú s Jihočeskou filharmóniou a projektom Postalgia Syphonic, čo je nákladovo podobné, ale mali sme možnosť urobiť takúto výnimočnú vec, lebo Katka Malíková nevystupuje takto často a v tomto zložení pôjde o slovenskú premiéru.

Rozhodli sme sa ostať na domácej scéne a ideme po tých unikátnych zážitkoch, čo baví aj interpretov. Napríklad keď zomrel Milan Lasica, rozhodli sme sa len dva týždne pred Atmosférou, že urobíme taký spomienkový večer. Oslovili sme interpretov, ktorí už boli pozvaní. Bolo to krásne. Katka Malíková zahrala na klavíry, Lyrik a Bene, Kristína Tormová čítali texty. Bol to obrovský zážitok pre interpretov aj pre ľudí.
Minulý rok, keď nás opustil Meky Žbirka, tak sme si povedali, že oslovíme interpretov, nech si vyberú sami skladbu od Mekyho a zahrajú. A tým, že tie kapely poznajú Atmosféru, majú ju radi, veľakrát sú to kamaráti medzi sebou, tak sa tam udeje, že sa medzi sebou dohodnú a vystúpia spoločne. My tú Atmosféru vnímame ako jednu komunitu ľudí, kde nie sú rozdielnosti a všetci sme na jednej lodi.Čo vaša rodina, pomáha?

Jasné, celá rodina majú úlohy. Obidve starké pečú, varia, či už pre brigádnikov tak koláče interpretom. Moja mama rieši ubytovania, obieha chatárov, pomáha s čím treba. Môj otec, tým že je geodet, tak on má na starosti vybavovanie povolení pozemkov. Lebo tá primárna práca je hlavne riešenie povolení, kosenie lúk, areálu, dotiahnutie sieti.

Je problém so zháňaním partnerov?

Za tých jedenásť rokov sa to posunulo. Od momentu, keď som sa ako 17-ročná snažila zohnať 150 eur na festival a chodila som po obchodoch a pýtala si podporu. Teraz máme bežné partnerské spolupráce, ale v porovnaní s inými festivalmi máme oveľa menej partnerstiev. My si dnes už partnerov vyberáme, lebo chceme spolupracovať s tými, ktorí už k tej Atmosfére patria a ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty ako my aj máme podobnú cieľovku a prinášajú Atmosfére reálnu pridanú hodnotu či už pri tvorbe programu alebo poskytovaní služieb.

Aké sú tie hodnoty?

Pre nás je kľúčová sloboda, otvorenosť, podpora tolerancie a rôznorodosti. Máme spoluprácu s Nadáciou Orange, a dáva nám to veľký zmysel. Po minulé roky priniesli napríklad Machovisko, kde psychológovia z IPčka riešili tému duševného zdravia.
Vnímame to tak, že nie že si partner postaví stan, bude to mať celé obrandované, bude rozdávať letáčiky a vymyslí nejakú aktivitu, len aby bola, ale že prinesie nejaký tip hodnoty. Každoročne napríklad otvárame témy duševného zdravia, pretože sami vieme, že je to extréme dôležité. Jeden stage sa volá Duša, sú tam nielen témy duševného zdravia, ale aj joga, meditácie, toho roku tam bude sauna.

Snažíme sa udržať prírodnú vizuálnu stránku festivalu zasadeného do nádhernej lúky. Pre mňa je dôležité, aby návštevník cítil, že opustil ten rýchly konzumný svet, plný reklám, aby si to užil.
Preto s partnermi veľa riešime, ako vyzerá branding, aby boli aj oni spokojní, ale aj my, aby tá farebnosť ladila s našou lúkou.Ako funguje príprava festivalu? Pokiaľ viem, tak pracujete ako poradkyňa primátora Bratislavy?

Ja to robím po večeroch a po víkendoch. Keby sme si porovnali festivaly ako Pohoda, Grape, Uprising, tak viem, že my sme menší festival. Ale my aj fungujeme úplne inak. Roky fungujeme ako komunita dobrovoľníkov. Aktuálne je nás vyše 20 ľudí. Všetci to robíme popri práci, škole. Celoročne sa stretávame, pracujeme. Fungujeme na profesionálnej úrovni, ale ako partia dobrovoľníkov. Tento prvý rok platíme jedného projektového manažéra na dvojtretinový úväzok. K tomu sa pridáva asi stovka ďalších dobrovoľníkov brigádnikov, ktorí pomáhajú postaviť festival. Celá sila je to, že to funguje ako komunita.

Aký podiel má hudobný program a aký sprievodný?

Je to tak 50:50. Tento rok máme napríklad 12 diskusií na rôzne témy. Veľmi populárne sú vzťahové témy, témy duševného zdravia, rodičovstva, témy o skvalitňovaní života. Budeme mať napríklad debatu o tom, ako spokojne starnúť, o rôznych formách intimity, či budovaní zdravých vzťahov, ale aj vedecké prednášky či debatu o tom, aké dôležité je zostať doma a neodchádzať zo Slovenska. Máme silný literárny program. V rámci Duša stage budeme mať rôzne aktivity podnecujúce ducha od jóg, kreatívneho písania, čítania poézie, tanečných či hlasových workshopov, ale napríklad Dreaming scenes - koncert, ktorý podnecuje k snívaniu. Okrem silný program pre mladších divákov aj divadlo Nude s inscenáciou Roľa. Bude to naozaj pestré.

Rozhovor vznikol na základe spolupráce Omediach.com a Atmosféry.