Aké je postavenie médií v Maďarsku a Poľsku

Maďarsko

Zmeny v mediálnej sfére v Maďarsku začali po voľbách v apríli 2010, v ktorých premiér Viktor Orbán získal dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Maďarský parlament už koncom júla 2010 odhlasoval prvú časť z mediálnych zákonov. Odsúhlasil vtedy, že národný telekomunikačný úrad, rozhlas a televízia budú spojené do nového národného mediálneho a telekomunikačného úradu NMHH, o ktorého riaditeľovi s deväťročným mandátom rozhodne premiér.

Poľsko-maďarský politológ Dominik Héjj serveru Zoznam Správy povedal, že po kritike tohto zákona teraz predsedu menuje prezident na návrh premiéra, dvaja zo štyroch ďalších členov NMHH navrhuje vládnuca koalície a dvoch ďalších opozícia. Parlament ich ale musí schváliť dvojtretinovou väčšinou. Pod NMHH začal spadať nový "superregulátor" v podobe predsedu Mediálnej rady, ktorý má právomoc vykonávať výberové konania, vydávať licencie, sledovať a monitorovať médiá a vydávať sankcie. Pozícia šéfa NMHH automaticky znamená aj predsedníctvo rovnakého človeka v Mediálnej rade.

V septembri 2010 potom parlament schválil založenie novej verejnoprávnej nadácie, zastrešujúcej televíznu spoločnosť MTV, maďarský rozhlas MR, satelitnú televíziu Duna TV a tlačovú agentúru MTI. Členov predstavenstva nadácie vyberá parlament, predsedu potom Mediálna rada. Nová štátna spravodajská agentúra MTVA začala fungovať od začiatku roka 2011. Koncesionárske poplatky sa v Maďarsku neplatia a verejnoprávne médiá tak dostávajú peniaze priamo zo štátneho rozpočtu. Na čele MTVA sú väčšinou ľudia z Fideszu.

V roku 2015 boli všetky štyri predchádzajúce mediálne subjekty zlúčené do jednej spoločnosti - Duna Media. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa napríklad podarilo nahrať editorov MTVA, ako nariaďujú redaktorom, aby sa vyjadrovali priaznivo o Orbánovej strane Fidesz.

Na konci roka 2010 bol prijatý kontroverzný mediálny zákon, ktorý kritizovali Európska únia a Európska aliancia tlačových agentúr (EANA). Zákon prikázal médiám "politicky vyvážené" spravodajstvo a za nedodržanie tejto požiadavky stanovil okrem iného pokuty vo výške až 200 miliónov forintov. Rozhlasové stanice musia podľa zákona vysielať viac maďarskej hudby a štátne médiá sú viazané vysielať viac reklám a menej kriminálnych správ. Sporný zákon začal platiť 1. januára 2011, kedy sa Budapešť ujala polročného predsedníctva EÚ. Nový zákon postavil všetky televízne a rozhlasové stanice, dennú tlač aj spravodajské portály pod dohľad štátneho úradu pre médiá NMHH.

Poľsko

V Poľsku zmeny v oblasti médií začali v roku 2015, kedy skončila osemročná vláda Občianskej platformy a k moci sa dostala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS). V decembri parlament schválil novelu zákona o verejnoprávnych médiách, ktorá umožnila novej vláde dosadiť do vedenia televízie a do rozhlasu svojich ľudí, zatiaľ čo do tej doby boli riadiace funkcie a dozorné rady obsadzované na základe verejných konkurzov. Právomoc vymenovať a odvolávať šéfov verejnoprávnej televízie a rozhlasu prešla na ministra štátneho pokladu. Novela tiež stanovila, že súčasné mandáty doterajších členov vedenia a dozorných rád Poľskej televízie a Poľského rozhlasu skončili nadobudnutím účinnosti zákona jeho uverejnením v úradnom vestníku. Novelu kritizovala opozícia a znepokojenie nad ňou vyjadrila aj Európska komisia.

Systémové zmeny verejnoprávnych médií v Poľsku pokračovali aj počas roku 2016, kedy verejnoprávne médiá (televízia, rozhlas aj agentúra PAP) začali podliehať novej päťčlennej štátnej mediálnej rade, v ktorej majú väčšinu zástupcovia vládnych strán.

Pozornosť aj kritiku tiež vyvolal návrh zákona, ktorý by v krajine obmedzil zahraničné vlastníctvo televíznych či rozhlasových staníc. Normu, ktorá podľa kritikov mieri hlavne proti nezávislej televízii TVN, na konci roka hlava štátu Andrzej Duda vrátila parlamentu k úpravám.