Reprofoto ČT
Kameraman CNN zachránil zvukovú knižnicu al- Kájdy. Magnetofónové záznamy boli výborným prostriedkom k propagande a bin Ládin bol ich veľký priaznivec.
Vodca al-Kájdy Usáma bin Ládin musel po začiatku invázie do Afganistanu v roku 2001 utiecť z Kandaháru, kde sídlil od roku 1997. V jednom z opustených objektov sa našlo jeho 1500 magnetofónových kaziet. O náleze informoval server BBC.
Krabice s kazetami našla v roku 2001 istá afganská rodina a odniesla ich do obchodu. Taliban, ktorý bol práve zvrhnutý, hudbu zakazoval, teraz sa dali za pásky utŕžiť peniaze. Kameraman CNN presvedčil majiteľa, aby pásky odovzdal, pretože môžu obsahovať dôležité informácie. Bola to zvuková knižnica al-Kájdy a kameraman sa nemýlil.
Zbierka sa roku 2003 dostala na Williamsovú vysokú školu v Massachusetts, ktorá požiadala amerického odborníka na arabskú literatúru a kultúru Fragga Millera, aby ich preskúmal. Zaznamenávajú kázanie, piesne i rozhovory. Miller je jediný, ktorý počul všetky. "Bol som uchvátený, nespal som tri noci a premýšľal, ako to spracovať," povedal.
Bin Ládin ako dandy
O desať rokov neskôr o obsahu kaziet napísal knihu s názvom Smelý askéta (The Audacious Ascetic). Pásky sú z rokov 1960 až 2001, zachytávajú hlasy viac ako 200 hovorcov vrátane Usámu bin Ládina. Prvýkrát sa objavuje na zázname z roku 1987 z bitky afganských mudžahídov so sovietskym komandom. Bin Ládin za sebou nechal pohodlný život v Saudskej Arábii a šiel bojovať. "Budoval si povesť výkonného bojovníka, čo nebolo ľahké. Považovali ho za dandyho, ktorý sa obúval do značkových topánok. Ale bol vynaliezavý a vedel sa predať, čo dosvedčujú tieto záznamy," povedal Miller.
Ládinove prejavy z 80. a 90. rokov boli určené poslucháčom v Saudskej Arábii a Jemene. "Vedel hovoriť o hrozbách, ktorým čelí Arabský polostrov, ale kto bol nepriateľ? Nie USA alebo Západ, ale moslimovia," vysvetľuje Miller. Bin Ládin síce začal neskôr bojovať proti USA, ale niekoľko rokov sa zameriaval na moslimov, ktorí nesúhlasili s jeho striktnou interpretáciou islamu. "Boli to predovšetkým šití, irackí baasisisti, komunisti a egyptskí násirovci," vysvetľuje Miller.
Magnetofónové záznamy boli výborným prostriedkom k propagande a bin Ládin bol ich veľký priaznivec. Dali sa ľahko kopírovať a šíriť a cenzori sa o ne nestarali, na Blízkom východe boli veľmi populárne.
Medzi nahrávkami je najviac kázanie a prejavy, ale nájdu sa aj kuriozity, napríklad konverzácia s džinom, prostredníctvom ktorého sa poskytovali informácie o politických sprisahaniach. Je tam aj nahrávka zachytávajúca raňajky vo výcvikovom tábore v Afganistane koncom 80. rokov. Dokladá rutinu života bojovníkov túžiacich po jedinom - konečne sa dobre najesť.
Ďalšie pásky potom zaznamenávajú arabskú hudbu a piesne popisujúce bitky. Západná hudba sa na páskach nenájde, ale prekvapivo je na nich spev alžírskeho Žida, ktorý vystupoval pod menom Enrico Macias a kým sa stal celosvetovo známy, presadil sa najskôr vo Francúzsku. "Domnievam sa, že táto zbierka francúzskych piesní svedčí o tom, že Arabi v Kandaháre ovládali jazyky a mali skúsenosti zo sveta. Mnohí na Západe dlho žili," hovorí Miller.
Bin Ládin spomínal Gándhího
Ďalším hlasom, ktorý sa na páskach objavuje, je hlas Mahátmu Gándhího, ktorého bin Ládin označuje na zázname z roku 1993 za inšpiráciu. Vtedy prvýkrát vyzýva k akcii proti USA, na bojkot amerických výrobkov. "Uvedomte si prípad Británie, ríše, nad ktorou slnko nezapadalo. Bola nútená odísť z jednej zo svojich najväčších kolónií, keď Gándhí vyhlásil bojkot britského tovaru. My musíme urobiť to isté s Amerikou," hovorí bin Ládin bez zmienky o násilí.
"To sa zmenilo v roku 1996, keď odišiel do Sudánu. Kvôli tlaku USA prišiel roku 1994 o občianstvo v Saudskej Arábii a takmer o všetky svoje peniaze a došli mu nápady. Aby stmelil svoje extrémistických stúpencov, musel prísť s niečím mimoriadnym, a to urobil v prejave v Tora Bora roku 1996, "hovorí Miller.
Táto reč sa považuje za bin Ládinovo vyhlásenie vojny. Miller ju našiel na jednej kazete a hovorí, že tak to presne nie je. Posledná tretina sú básne. "Vyzýva k boju proti USA, ale v kontexte väčšej bitky, boja proti korupcii v Saudskej Arábii," tvrdí Miller.
Zmienka o pripravovaných atentátoch na USA z roku 2001 sa objaví iba raz, a to na zázname zo svadby bin Ládinovho strážcu Umaru. "Je tam veľa smiechu, ale keď začal hovoriť bin Ládin, smiech ustal. Hovoril o 'pláne', ktorý nešpecifikoval, a o tom, že sa čoskoro všetci dozvedia veľkú novinu. Prosí boha, aby bratom zaistil úspech. Týka sa to septembrových útokov, pretože tam hovorí špecificky o USA," povedal Miller.
