SME vyšlo s knihou o Fegyveresovi, z únosu prezidentovho syna

Príbeh hlavného svedka únosu prezidentovho syna a bývalého príslušníka SIS Oscara Fegyveresa vychádza knižne pod názvom Ani smrť nerozdelí.

Autorom knihy je redaktor denníka SME Matúš Burčík, ktorý sa jednej z hlavných káuz deväťdesiatych rokov venoval aj ako novinár.

Ako sa dostal Burčík k Fegyveresovi? „V decembri 2013 som bol na krste knihy Petra Tótha, kde prezentoval svoj príbeh príslušníka SIS. Dostal som pozvánku a povedal som si, že jediným zmysluplným dôvodom, prečo tam ísť, je, že tam možno príde aj tento človek. Tak som tam išiel a čakal som ho celý čas, ale som sa nedočkal. A keď som odchádzal, stretli sme sa medzi dverami. Spoznal som ho podľa tej fotografie, ktorú som videl pred možno 15 rokmi v televízii. Tak sme sa rozprávali a on nebol veľmi dôverčivý, čomu rozumiem," povedal Burčík v rozhovore pre SME.

Najprv priniesol s bývalým príslušníkom SIS rozhovor do denníka SME o tom, čo sa mu stalo za ten čas, čo o ňom nebolo počuť. „Potom sme zostali v kontakte, a on mi začal rozprávať veci zo svojho života, ktoré boli veľmi zaujímavé a mne bolo ľúto, že sa do toho rozhovoru nedostali. Mal som myšlienku, že by bolo skvelé napísať o jeho príbehu, ale ani som sa mu to neodvážil povedať, lebo už vznik toho rozhovoru bol veľmi komplikovaný a nerád sa k niektorým spomienkam vracal. Na jar tohto roku pristúpil na to, že je ochotný to prerozprávať."

Prečo sa Fergyveres rozhodol teraz prehovoriť? Podľa slov Burčíka preto, že v knihe Petra Tótha sa mu nepozdávali niektoré fakty a kvôli svojim dcéram. Chce, aby to bolo zaznamenané, akú úlohu v celej kauze zohral. „Nielen v samotnom prípade zavlečenia, ale aj v tom, čo bolo potom, čo robil na úteku. Lebo samotný únos nebol najvzrušujúcejším zážitkom jeho života," hovorí Burčík.

V lete uplynulo 20 rokov od únosu bývalého prezidentovho syna. Za smrť Roberta Remiáša nebol nikto odsúdený. „V roku 1995 si veľa ľudí myslelo, že celá kauza je len nejaká spravodajská hra a že možno ani neexistujem. Týmto chcem ukázať, že existujem a zúčastnil som sa na tom, čo sa vtedy stalo," hovorí korunný svedok Fergyveres, ktorý po únose vyhľadal prezidenta a sa mu osobne priznal.

„Schôdzku s prezidentom dohodli v jeho súkromnej vile v Dúbravke. „Keďže vchod strážili policajti, preliezol som si pred vjazdom v aute advokáta Havláta do kufra. Keď sme prešli kontrolou, vyliezol som von. Tak som sa prvý raz stretol s prezidentom Kováčom." Ich kontakt bol najskôr zabezpečený tak, že Oskar sedel v jednej miestnosti vily a prezident vo vedľajšej, aby sa mohli rozprávať, ale zároveň aby na seba nevideli. Opatrnosť bola namieste. Oskar bol totiž v tom čase viazaný služobnou prísahou a povinnosťou mlčať o všetkom, čo sa v práci stane. Ak by sa po rozhovore v takomto nastavení niekto prezidenta opýtal, či sa osobne stretol s Fegyveresom, mohol by s čistým svedomím povedať, že nie. Rovnako tak aj Oskar by mohol schôdzku s prezidentom poprieť."
(ukážka z knihy, ktorá bude v utorok v stánkoch spolu s denníkom Sme)

Autorka v minulosti pracovala pre denník Sme.