Očakávania Slovákov ohľadom vývoja finančnej situácie domácností sa výrazne zhoršili. Rovnako klesá aj ich bilancia výdavkov a príjmov.* Potvrdzuje to aj prieskum Poštovej banky**, podľa ktorého takmer 60 % respondentov tvrdí, že ich finančná situácia sa zhoršila. Navyše, takmer tretina opýtaných nemá aktuálne vytvorenú žiadnu finančnú rezervu a nie je ani schopná si ju aktívne tvoriť. Gro nasporených peňazí majú Slováci stále na bežných účtoch. Medzinárodný deň sporenia, ktorý si pripomenieme už tento víkend, môžeme využiť na edukáciu Slovákov v tejto téme.
Slováci pociťujú čoraz väčšiu ekonomickú úzkosť
Ku koncu augusta 2022 mali Slováci v bankách uložených spolu 42,9 mld. eur. V medziročnom porovnaní objem narástol len minimálne, a to o necelé jedno percento. Aj vzhľadom na náročnú ekonomickú situáciu a neschopnosť pravidelne sporiť pociťuje čoraz viac Slovákov ekonomickú tieseň. Podľa Štatistického úradu, až 40 % Slovákov žije od výplaty ku výplate a ďalších 16 % už žije na dlh.*
Zlepšenie svojej finančnej situácie vníma len každý desiaty Slovák. Takmer 60 % respondentov deklaruje, že sa mu finančná situácia zhoršila, pätina dokonca tvrdí, že výrazne. Najväčšími optimistami sú ľudia vo veku od 30 do 39 rokov - až takmer 50 % respondentov z tejto vekovej skupiny hodnotí svoju situáciu ako rovnakú, alebo zlepšenú.
Viac ako 30 % Slovákov nemá žiadnu finančnú rezervu
Podľa prieskumu Poštovej banky si vôbec nesporí až tretina Slovákov. „Ďalších 30 % si dokáže mesačne odložiť z výplaty maximálne do 50 eur. Hlavnými dôvodmi sú nízky príjem a zhoršujúca sa hospodárska a ekonomická situácia na Slovensku. Tento dôvod uviedlo viac ako 80 % z tých, ktorý nemajú odložený ani cent. Takmer 13 % opýtaných nemá žiadnu motiváciu sporiť,“ upozorňuje Lenka Kalafut Lendacká, hovorkyňa Poštovej banky. Len 2,4 % respondentov si dokáže odložiť viac ako 500 eur mesačne.
Slováci nesporia správne
Podľa údajov NBS majú Slováci aktuálne na bežných účtoch spolu až 27,2 mld. eur. Aj vzhľadom na aktuálnu infláciu to však nie je ideálne riešenie. Tí, ktorí majú nasporené peniaze, totiž dlhodobo ignorujú odporúčania odborníkov o správnom spravovaní financií. „Na bežných účtoch by mali byť odložené len peniaze potrebné na pokrytie bežných mesačných nákladov. Zvyšok je dobré uložiť na vhodný sporiaci produkt. Z voľných financií určených na sporenie sa odporúča vložiť do dlhodobého sporenia približne 30 %, napríklad v podobe investovania,“ radí Lenka Kalafut Lendacká, z Poštovej banky. Z údajov NBS ďalej vyplýva, že na termínovaných vkladoch a vkladných knižkách majú Slováci odložených len niečo cez 20 % z celkového objemu financií, ktoré majú uložené v bankách. Jedným z dôvodov boli dlhodobo nízke úrokové sadzby na týchto typoch produktov. Tie však v poslednom období postupne rastú. „Európska centrálna banka aktuálne zvyšuje základnú úrokovú sadzbu, čo môže mať vplyv aj na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb na termínovaných produktoch. Poštová banka napríklad už zvýšila úrok na svojom termínovanom vklade až na 3 % pri 24-mesačnej viazanosti, a to bez obmedzenia výšky vkladu,“ vysvetľuje Lenka Kalafut Lendacká.
*Štatistický úrad Slovenskej republiky, Spotrebiteľský barometer III.
**Prieskum uskutočnila pre Poštovú banku agentúra 2muse na vzorke 1013 respondentov a uskutočnil sa začiatkom októbra 2022.
