Hoci priemerné mzdy na Slovensku v minulom roku podľa štatistických údajov rástli, vysoká inflácia z nich ukrojila nemalú čiastku. Slovákom tak ich zárobky nestačia. Potvrdili to aj v prieskume agentúry 2muse pre Poštovú banku*. Takmer pätina našincov nedokáže z výplaty vyžiť, pričom so svojím platom nie je vôbec spokojná viac ako polovica opýtaných. Na to, aby si mohli z výplaty niečo usporiť alebo viac si dopriať, by drvivá väčšina Slovákov privítala vyšší príjem. Kým viac ako 55 percentám opýtaných by pomohlo navýšenie o 100 až 300 eur, iba necelé tri percentá sa vyjadrili, že vyšší plat nepotrebujú. Na otázku, aká je ideálna výška platu v čistom, našinci najčastejšie odpovedali 1001-1500 eur.
Mzdy na papieri rastú, ľudia však reálny nárast necítia
Slováci už druhý rok čelia vysokej inflácii a zdražovaniu tovarov, služieb či energií. Slovensko sa podľa posledných štatistík Eurostatu dostalo už na druhú priečku v neslávnom európskom rebríčku rastúcich cien potravín (za prvým Maďarskom) – ceny totiž v marci medziročne stúpli o 29 %. Hoci viac ako tretina našincov sa môže pochváliť tým, že zamestnávateľ im zvyšuje plat aspoň raz ročne*, mzdy Slovákov tempu rastu spotrebiteľských cien nestíhajú. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu SR. Podľa nich dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve vlani 1304 eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 7,7 %. Vysoká inflácia však spôsobila, že naše reálne mzdy v konečnom dôsledku minulý rok klesli o 4,5 %. A to vnímajú aj našinci. V prieskume Poštovej banky takmer pätina opýtaných uviedla, že nedokáže z výplaty vyžiť, pričom tomuto problému najviac čelia ľudia v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. So svojím platom vyjadrilo spokojnosť len 14 % respondentov. Najviac z nich pochádzalo z bratislavského regiónu, najmenej z okolia Trenčína. Až 86 % Slovákov by sa však potešilo vyššiemu zárobku. „Dôvody, pre ktoré by Slováci potrebovali vyššie príjmy, sú rôzne. Dve tretiny opýtaných sa vyjadrili, že by tak lepšie dokázali vykompenzovať vysoké ceny potravín a nákladov na bývanie. Necelá polovica by mohla vďaka vyššiemu príjmu dopriať viac pekných vecí, výletov a zážitkov sebe a svojej rodine. Pätina by bola podľa prieskumu motivovaná podávať lepšie výkony v práci a tretina by si vďaka vyššiemu platu mohla tvoriť finančnú rezervu. Podľa svojich vlastných priorít majú zvyčajne aj požiadavky na zamestnávateľa ohľadne úpravy mzdy,“ dopĺňa hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Mnohým by pomohlo pár stoviek navyše
Väčšina ľudí by prijalo, ak by im zamestnávateľ k výplate pridal mesačne 100 až 300 eur. Takto odpovedalo v prieskume až 55 % respondentov. Prilepšenie o viac ako 500 eur by privítalo 15 % Slovákov, pričom najväčšiu časť z tejto skupiny tvorili ľudia zo Žilinského kraja. Naopak, len necelé tri percentá opýtaných sa vyjadrili, že vyšší plat nepotrebujú. Najviac z nich pochádzalo z Košického kraja. „Nielen v prípade, že si v práci finančne prilepšíme, by sme mali k peniazom pristupovať rozumne a zbytočne nemíňať. Ak nám však zvýšia plat, mali by sme si z navýšenej sumy vyčleniť určitú časť a využiť ju na tvorbu finančnej rezervy. Aj keď by šlo len o pár eur mesačne. Finančná rezerva je totiž nevyhnutná pre stabilizáciu rodinného rozpočtu aj v čase ekonomickej tiesne. Zároveň platí, že usporené peniaze by sme najmä v čase vysokej inflácie nemali držať na bežnom účte, ale nájsť si vhodný bankový produkt, vďaka ktorému zmiernime dopady inflácie. Je to aj psychologická pomôcka, ako priebežne nesiahať na nasporené peniaze,“ radí hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Očakávania Slovákov nie sú prehnané
Na otázku, aká je ideálna výška platu v čistom, každý tretí Slovák odpovedal 1001- 1500 eur. Zhruba každý piaty opýtaný by mesačne privítal na účte až 1900 eur. Najviac z nich pochádza z Bratislavského kraja, kde sú zároveň aj najvyššie náklady na život. O tom, že sa im na účet mesačne pripíše viac ako 3000 eur, však sníva len niečo vyše 5 % ľudí z celého Slovenska. Zároveň ale platí, že nároky na mzdu sa menia aj vekom a medzi generáciami existujú rozdiely. O vyššom mzdovom ohodnotení snívajú najmä ľudia vo veku 30 - 39 rokov. Z nich by sa mesačnému čistému zárobku v sume najmenej 1500 eur a viac potešili takmer tri pätiny. Zhruba 16 % dokonca sníva o sume nad 2500 eur. S pribúdajúcim vekom už finančné požiadavky klesajú. Vo vekovej kategórii 40 plus si vyše 50 % opýtaných svoj ideálny čistý príjem predstavuje vo výške 1001-1500 eur a vo veku nad 50 rokov je ich vyše 60 %. Má to logické dôvody. „Tridsiatnici si najčastejšie zariaďujú vlastné bývanie, berú úvery, ktoré musia splácať, zakladajú si rodiny, viac cestujú a preferujú aktívny životný štýl. Náklady na život a nevyhnutné výdavky sú u ľudí tejto vekovej kategórie vyššie ako napríklad u ľudí po päťdesiatke, ktorí už majú často splatené hypotéky, samostatné deti a vyššie úspory,“ konštatuje hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Aj napriek týmto medzigeneračným rozdielom v predstavách o platoch sa však našinci držia relatívne pri zemi. Drvivá väčšina Slovákov nemá očakávania mzdy na úrovni ako napríklad u našich susedov v Rakúsku. Tie sa minulý rok pohybovali na úrovni v priemere 3400 eur v hrubom, čo po odrátaní všetkých povinných odvodov a zrážok (v AT) predstavuje 2300 eur. Očakávaniami sa skôr približujeme k Slovinsku, kde ľudia vlani v priemere zarábali okolo 1900 eur v hrubom, čo však ale v čistom činilo približne 1200 eur.
*Prieskum pre Poštovú banku realizovala agentúra 2muse na vzorke 1006 respondentov z celého Slovenska
**https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/
