Každý tretí Slovák nemá finančnú rezervu, zhoršenú finančnú situáciu pritom uvádza 23 %

Každý tretí Slovák nemá finančnú rezervu, zhoršenú finančnú situáciu pritom uvádza 23 %

Slováci vkročili do nového roka s menšími finančnými rezervami. V medziročnom porovnaní (12/2022 vs. 12/2021) sú celkové vklady obyvateľstva v bankách nižšie o -1,3 %. K medziročnému poklesu vkladov obyvateľstva tak došlo už tretí mesiac po sebe.

 

K výraznejšiemu poklesu došlo hlavne pri termínovaných vkladoch, ktoré sa medziročne znížili o - 3,1 %. Z **prieskumu Poštovej banky zároveň vyplýva, že ľudia negatívnejšie vnímajú svoju finančnú situáciu. Výrazne sa zhoršila u 22,7 % respondentov. Takmer každý tretí Slovák nemá finančnú rezervu a ani si ju netvorí. Pritom finančný stres má negatívny dopad na zdravie a psychickú pohodu. Začiatok roka môže byť vhodnou príležitosťou správne si nastaviť fungovanie rodinného rozpočtu a začať sporiť.

Slováci majú za sebou náročný rok, počas ktorého našu ekonomiku poznačila vojna na Ukrajine aj rýchlo rastúca inflácia, čo vyústilo do rastu nákladov na každodenný život. To v značnej miere ovplyvnilo aj naše finančné správanie. Na Slovensku sa zvýšilo percento ľudí, ktorí žijú od výplaty do výplaty na 40 %*. Priebežne sa zvyšuje aj percento tých, ktorí už žijú na dlh. „Nepriaznivé udalosti vo svete, vrátane finančného sveta, navodzujú u mnohých ľudí strach až úzkosť. Vyplýva z obáv, ako budeme tieto nepriaznivé situácie zvládať. Emócie vplývajú aj na finančné správanie a rozhodovanie, avšak zväčša negatívne. Napríklad zlými nákupmi, panikou pri umiestňovaní svojich finančných rezerv a podobne. Ale práve finančné rozhodovanie vyžaduje racionálny, a nie emocionálny prístup,“ vysvetľuje psychologička prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.

Slováci tvrdia, že nemajú z čoho sporiť

Výrazné zlepšenie svojej finančnej situácie pociťuje len 1 % Slovákov. Najviac finančných optimistov je v Bratislavskom kraji, kde až takmer 16 % považuje svoju finančnú situáciu za optimálnu až zlepšenú. Naopak, výrazné zhoršenie svojej finančnej situácie pociťujú najviac v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Deklaruje to takmer 28 % opýtaných. S tým je úzko prepojená aj tvorba finančnej rezervy. Aktuálne ňou nedisponuje každý tretí opýtaný a ani si ju netvorí. V Banskobystrickom kraji je situácia najpálčivejšia, bez úspor je takmer 40 %. „Viac ako 80 % tých, ktorí si nesporia, uvádza ako dôvod nízky príjem a fakt, že si kvôli tomu nedokážu nič odložiť.

Častokrát si mylne myslia, že pokiaľ si neodložia aspoň 20 % z platu, tak sa do sporenia púšťať ani nemusia. To však nie je pravda. Sporenie zmysel má, aj keď je suma nižšia. Ak sa viac nedá, kľudne aj 10 eur mesačne. Ide v prvom rade o budovanie návyku, ktorý prispieva k zlepšeniu nášho finančného zdravia,“ vysvetľuje Melinda Burdanová, výkonná riaditeľka Poštovej banky. „Dôležité je hlavne sporiť pravidelne a odložené peniaze si nevyberať,“ dopĺňa Burdanová. Ideálne je zriadiť si vhodný sporiaci produkt a peniaze odkladať mimo hlavného účtu, aby sme nemali pokušenie peňazí sa dotýkať a manipulovať s nimi, keď to situácia naozaj nevyžaduje.

Ženy pri sporení ťahajú za kratší koniec

Dopady inflácie, zvyšovania cien energií ako aj celková ekonomická situácia majú výraznejší dopad na ženy. Takmer každá tretia žena deklaruje, že jej finančná situácia sa rapídne zhoršila a viac ako 35 % nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu.
Ďalších takmer 21 % respondentiek disponuje finančnou rezervou len do výšky 500 eur. Nosným dôvodom je nízky príjem a zvyšujúce sa náklady na život. Výrazné finančné rozdiely medzi pohlaviami podčiarkuje aj fakt, že kým sumu vyššiu ako 10 000 má nasporenú takmer 20 % mužov, u žien je to len necelých 5 % opýtaných.

Finančné predsavzatia musia byť realisticky nastavené

Pre mnohých je začiatok roka impulzom nastaviť si predsavzatia, ktoré však často stroskotajú na nereálnych očakávaniach. Spôsobom, ako zvládnuť náročnú finančnú situáciu, je zodpovedný prístup k rodinnému rozpočtu a realistický finančný plán, ktorý je potrebné dodržiavať. „Dať si predsavzatie znamená stanoviť si cieľ. Rovnako je však dôležitá aj cesta k tomuto cieľu. Vtedy je to vlastne plán, ktorý keď je postavený racionálne a realisticky, môže byť nástrojom na zvládnutie našich negatívnych emócií. Je technickým riešením osobných financií a súčasne prípravou aj pre nepredvídané nepriaznivé finančné udalosti,“ hovorí  Viera Bačová a zároveň dodáva: „Z toho vyplýva, že vytvoriť si osobný finančný plán je dobré, dokonca potrebné, a to v každom čase, nielen v na začiatku nového roka.“

Princípy správneho sporenia

Aby bolo sporenie úspešné, je potrebné dodržiavať tri základné princípy. „Míňať s rozumom. Na vec, po ktorej túžime, neminúť vytvorenú rezervu, ale postupne si na ňu nasporiť. Tým druhým je vytvoriť si finančný vankúš aspoň vo výške šiestich mesačných platov a skutočne ho použiť len v stave núdze, alebo neočakávaných životných udalostí. Tretím pravidlom je optimalizovať svoje financie. Urobme si podrobnú analýzu svojich výdavkov a nájdime priestor na šetrenie. Ak máme voľné financie, vhodne ich investujme. Tu je najvhodnejšie obrátiť sa už následne na odborníkov,“ radí Melinda Burdanová.

5 pravidiel správneho sporenia:

1. Prejdite si svoje mesačné príjmy a výdavky. Vyškrtnite z nich zbytočné položky.
2. Určite si sumu, ktorú si budete odkladať. Nastavte si sporenie realisticky.
3. Zvoľte si frekvenciu sporenia, ideálne 1x do mesiaca, a vždy ju dodržte.
4. Urobte si prehľad sporiacich produktov a vyberte si taký, ktorý vám pravidelné sporenie bude aj zhodnocovať.
5. Overte si poplatky za sporenie a prípadné finančné bonusy.

*Štatistický úrad Slovenskej republiky, Spotrebiteľský barometer IV
**Prieskum uskutočnila pre Poštovú banku agentúra 2muse