Foto: SND
Epos o Gilgamešovi, oratórium pre soprán, tenor, barytón, basové sóla, zbor a orchester dokončil Bohuslav Martinů ešte v roku 1966 v Nice.
Dielo skomponované na motívy starovekého hrdinského eposu vytvoril na počesť manželky svojho patróna a štedrého mecenáša Paula Sachera, ktorému bol zaviazaný počas posledných rokov svojej choroby. Pôvodné dielo má svoje korene ešte v starom Sumeri, odkiaľ bolo následne rozšírené v akkadčine, mŕtvom babylonskom jazyku.
Na rozdiel od iných hrdinov gréckej a keltskej mytológie hlavný héros Eposu o Gilgamešovi bol reálnou historickou postavou. Kráľ, ktorý vládol v sumerskom meste Uruk okolo 2 700 rokov pred Kristom, bol dlho po svojej smrti oslavovaný ako veľký bojovník, budovateľ, muž veľkej múdrosti a súdnosti. Napriek tomu, že Gilgameš bol smrteľníkom, v žilách mu po matke Nisun kolovala krv a schopnosti bohov. Svojim poddaným vládol tvrdou rukou, čo spôsobilo, že sa ľud vzbúril a prosil bohov, nech Gilgamešovi vytvoria konkurenciu. Bohyňa Arurutak na ich žiadosť odpovedala: stvorila lesného divocha Enkidua, no plán jej nevyšiel, keďže lesní lovci ho s pomocou chrámovej prostitútky zbavili všetkej božskej sily. Zápas s Gilgamešom sa tak skončil priateľstvom medzi ním a Enkiduom.
Táto situácia však rozhnevala aj ostatných bohov. A tak sa začala Gilgamešova dlhá cesta za nesmrteľnosťou plná nadprirodzených bytostí, neľahkých skúšok a tvrdých životných lekcií.
Napriek nespočetnému množstvu nejasností, podivnej plejáde všemocných gréckych bohov a netradičnej teórii o stvorení vesmíru, zostáva príbeh o Gilgamešovi silný a uchopiteľný aj v 21. storočí. Najviac zo všetkého je však Epos o Gilgamešovi opisom existenčného boja mimoriadne silného muža, ktorý sa musí zmieriť so svojou smrteľnosťou a nájsť zmysel v živote i napriek nevyhnutnosti smrti.
Téma samoty a vyrovnávania sa so stratou blízkej osoby pokračuje ako nosná línia v rámci druhého predstavenia večera. Prináša ju baroková opera anglického skladateľa Henryho Purcella, monumentálne dielo Dido a Aeneas vytvorené na motívy štvrtej knihy Vergíliovho eposu Aeneas, ktorá bola výrazne ovplyvnená homérovskými eposmi Illias a Odysea.
Dido, ovdovená kráľovná starého Kartága, zabáva princa Aenea, ktorý stroskotal na svojej ceste do Talianska. Láska kráľovských milencov však netrvá dlho, šťastie im totiž prekazí čarodejník, ktorý na nich počas lovu zošle búrku s fatálnymi následkami. Pomocou falošného ducha, ktorý sa vydáva za Merkúra, posla boha Jupitera, donúti Aenea pod zámienkou „božského" príkazu okamžite odísť. To však nešťastnú Dido zlomí a napokon spácha samovraždu.
Vrcholné dielo Bohuslava Martinů a slávnu operu Henryho Purcella môžete zažiť v hudobnom naštudovaní dirigentov Marka Ivanoviča a Václava Luksa a v réžii mladého českého režiséra Jiřího Hermana. Na javisku sa vám predstavia poprední sólisti Národného divadla Brno.
Na festivale Eurokontext.sk si môžete oratórium Epos o Gilgamešovi a operu Dido a Aeneas Opera vychutnať v rámci jedného večera, už v piatok 27. mája 2016 o 19.00 hod. v novej budove SND.
