Ilustr. foto: RTVS
Nórska televízna stanica TV BRA zamestnáva a necháva pred kamerou vystupovať reportérov trpiacich poruchou učenia alebo autistického spektra. TV BRA v preklade znamená dobrá televízia, napísal britský server BBC, ktorý o stanici uverejnil článok aj v zjednodušenom jazyku pre ľudí s poruchami učenia.
Každý týždeň zostavujú títo reportéri hodinový magazín, ktorý sa vysiela na hlavnej nórskej streamovacej platforme TV2 play. Program je uvádzaný v jednoduchej nórčine a je pomalší ako bežné spravodajské relácie, takže je oveľa jednoduchšie ho sledovať. Každý týždeň si ho naladí približne 4000 až 5000 divákov.
Desať reportérov stanice je rozmiestnených po celej krajine, kde pracujú ako miestni spravodajcovia. Emily Ann Riedelová, ktorá má Downov syndróm, žije a pracuje v prímorskom meste Stavanger. Musela sa naučiť krotiť svoju výbušnú povahu. "Musím sa riadiť scenárom a nehovoriť o osobných veciach - pretože tu ide o správy. Keď tu pracujem, musím byť veľmi profesionálna," hovorí reportérka.
Napriek tomu, že Riedelová a jej kolegovia majú mierne poruchy učenia, väčšinou vedia dobre anglicky a sú schopní cestovať bez pomoci. Niektoré veci sú pre nich ale výzvou, ako napríklad práca s čítacím zariadením. Moderátori musia často čítať jednu vetu viackrát, aby ju dobre pochopili.
"Niekedy môže byť ťažké povedať to, čo je na pomocných kartičkách, takže to musíme opakovať," hovorí Camilla Kvalheimová, ktorá program produkuje. Tím moderátorov musela Kvalheimová tiež pred nástupom do televízie preškoliť priamo na pracovisku, pretože moderátori s handicapom neštudovali žurnalistiku.
Televízna producentka poukazuje na to, že pre ľudí s poruchami učenia môže byť brzdou v rozvoji ich zručností negatívna spätná väzba, čo na TV BRA nie je problém. "Ak majú byť rešpektovaní ako reportéri a novinári, musia dodržiavať etické štandardy ostatných spravodajských organizácií," hovorí Kvalheimová bez obalu. "Ak sa na nás diváci majú pozerať, musíme pôsobiť profesionálne," dodáva producentka.
Počiatky TV BRA sa datujú viac ako desať rokov dozadu, keď Kvalheimová pracovala ako učiteľka pre ľudí s poruchami učenia v dome s opatrovateľskou službou v Bergene a rozhodla sa venovať filmovej tvorbe. Zistila, že akonáhle vytiahla kameru, zmenila sa dynamika medzi ňou a ľuďmi, s ktorými pracovala. Teraz je z jej lokálneho televízneho produktu celoštátnej televízie s poriadnym štúdiom - Kvalheimová však priznáva, že jej reportéri nie sú platení rovnako ako ich kolegovia v iných televíziách.
Pre divákov televízie BRA je tento druh služieb zásadný. „Myslím, že táto televízna stanica je pre našu komunitu naozaj dôležitá,“ hovorí Anne-Britt Ekerhovdová, fanúšička stanice, ktorá má poruchu učenia. "Vysvetľujú veci naozaj dobre. V rôznych správach, ako sú tie v (nórska verejnoprávna televízia, pozn. ČTK) NRK, nám to vysvetľujú príliš zložito na to, aby sme tomu rozumeli. V televízii BRA je to oveľa jednoduchšie," hovorí Ekerhovdová.
