Ilustr.reprofoto RTVS
Dnes sa Kotlebovci a mnohé alternatívne weby snažia meniť históriu a tvrdia, že holokaust nebol. RTVS už niekoľko dní vysiela počas večerných Správ RTVS cyklus reportáží s príbehmi ľudí, ktorí prežili holokaust.
Ruti Gansová, ktorá sa narodila v roku 1916, pochádzala z Michaloviec. Počas vojny študovala medicínu. Štúdiom musela predčasne ukončiť. Židom študovať nedovolili. Počas vojny musela bojovať o svoj život a život svojich dvoch malých detí. O to najmenšie prišla. Takmer celú rodinu jej odviedli do koncentračného tábora. Zomreli rodičia aj súrodenci. Ona sa aj vďaka pomoci susedy zachránila, no prišla o niekoľkomesačné dieťa.
Televízia vysiela každý deň iný príbeh s autentickými vyjadreniami ľudí. Cyklus reportáží s názvom Cesta k deportáciám - holokaust sa nezačal naložením ľudí do nákladných vagónov pripravila redaktorka Soňa Gyarfášová.
Na tragické chvíle z čias II. svetovej vojny spomínajú tí, ktorí ich prežili a medzi nimi aj tí, ktorí kvôli pretrvávajúcemu povojnovému antisemitizmu emigrovali do Izraela.
Medzi prvými deportovanými mala byť aj mladá Zuzana Weilová. Transportom sa vyhla, podobne ako tisícky ľudí, útekom do Maďarska. Keď sa v roku 1944 začali deportácie aj tam, zachránila sa vďaka takzvanej Noemovej arche. Maďarský právnik Rudolf Kastner po rokovaní s nacistami vybavil záchranný transport do neutrálneho Švajčiarska pre vyše tisícku ľudí.
Eli Vago v dokumente spomína, ako so starým otcom musel utekať, keď ich na ulici bili gardisti, ale aj ako sa zachránil skrývaním. V horách sa skrýval so sestrom. "Doteraz neviem, ako sme to prežili." No v koncentračnom tábore stratil mamu, o jej smrti nevie rozprávať ani po rokoch. Dodnes nenašiel odvahu vrátiť sa do sereďského lágru, kde bol internovaný.
Ďalšie príbehy zverejnila RTVS aj na facebookovej stránke.
V pracovných táboroch v Slovenskom štáte mali končiť ľudia, ktorí prišli Židovským kódexom o všetky práva a majetok. Stali sa tak pre režim ekonomickou záťažou. Hoci slovenská vláda najskôr rátala s tým, že tábory budú pracovné, po rokovaní s nacistickým Nemeckom sa rozhodli, že sa stanú prestupnou stanicou pri transportoch.
Hoci špičky režimu vojnovej Slovenskej republiky otvorene brojili proti židovským obyvateľom, našli sa stovky ľudí, ktorí prenasledovaných pred transportmi skrývali. A to aj napriek tomu, že tým ohrozovali seba aj svoju rodinu. V prepočte na počet obyvateľov má Slovensko najviac záchrancov – približne 500. Vďaka jednému z nich sa pred deportáciami zachránil aj Moshe Steiner, s ktorým tiež hovorila Soňa Gyarfašová.
Reportážny cyklus spomienok sa ukončí 25. marca, práve v deň 75. výročia prvého transportu slovenských Židov do nacistických vyhladzovacích táborov.
