Foto: Government.ru
Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, schválila novelu zákona o médiách, ktorá rozširuje právo úradov prideľovať zahraničným médiám pôsobiacim v Rusku označenie "zahraničný agent". Túto hanlivú nálepku má byť možné priradiť aj fyzickým osobám, ktoré spolupracujúci s podobne už označenými médiami a dostávajú peniaze z cudziny.
Ruskí poslanci schválili novelu minulý týždeň a teraz už teda zostáva len podpis prezidenta Vladimira Putina, ktorý je v tomto prípade považovaný za formalitu.
Pre mediálne spoločnosti a odteraz aj pre jednotlivých novinárov zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie, okrem iného posilniť kontrolné a pracovné obmedzenia. Majú napríklad zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu, musia ruské úrady pravidelne informovať o svojej činnosti a záväzne používať pridelené označenie.
Údajne ide o reakciou na krok ministerstva spravodlivosti USA, ktoré do kategórie "zahraničných agentov" zaradilo americkú filiálku ruskej štátnej propagandistickej televízie RT.
Vstup do amerického Kongresu má zakázaný aj pobočka televízie RT. V Spojených štátoch bol zákon o zahraničných agentoch prijatý už pred druhou svetovou vojnou a na médiá sa vzťahoval od začiatku.
Ruský zoznam zahraničných agentov spravuje ministerstvo spravodlivosti a každé jeho rozšírenie konzultuje s ministerstvom vnútra. Označenie udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá.
Doteraz sa v postavení "zahraničného agenta" v Rusku ocitla desiatka médií, ktoré sú späté s americkými rozhlasovými stanicami Hlas Ameriky a Rádio Sloboda. Právnici, oslovení listom Vedomosti, už varovali, že nálepku "zahraničného agenta" môžu odteraz dostať aj ruské médiá, novinári, blogeri, občianski aktivisti a dokonca aj obyčajní užívatelia internetu.
Zákon miesto jasných definícií a kritérií používa veľmi všeobecne ustanovenia. Dá sa tak uplatniť na akéhokoľvek užívateľa počítačovej siete, ktorý vyjadrí svoj názor tým, že zazdieľa ďalej informáciu z média, ktoré je na čiernej listine.
Jeden zo spoluautorov predlohy, senátor Andrej Klimov z vládnej strany Jednotné Rusko, odhadol, že novela sa dotkne dvoch až troch desiatok ľudí. "Experti ale usudzujú, že teoreticky môže tento zákon postihnúť polovičku krajiny," poznamenal denník Kommersant.
