Tlačová správa z 8. zasadnutia AK Rady pre reklamu

AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúce nálezy:

Vonkajšia reklama, reklama na sociálnych sieťach: „FITINN – vizuál s headlinom „Nie si tučná iba v týchto šatách“, zadávateľa: BUSA Fitness s.r.o.

Rada zaevidovala sťažnosti od dvoch fyzických osôb, voči vybraným vizuálom reklamnej kampane, ktorá komunikovala sieť fitnes centier FITINN, zadávateľa BUSA Fitness s.r.o. prvý sťažovateľ má za to, že reklama je plná nevhodných sloganov a „fatshamingu“. Podľa jeho názoru je tento prístup škodlivý a podsúva negatívny odkaz. Druhý sťažovateľ namieta, že predmetné vizuály sú urážajúce a dehonestujúce voči ľuďom, ktorí nemajú dokonalé telo a podporujú voči nim nenávisť. Zároveň reklama podľa názoru sťažovateľa šíri nebezpečný odkaz, a to najmä pre mladých, ktorých môže negatívne ovplyvniť a vyvolať v nich skreslené vnímanie seba samých. Sťažovateľ taktiež poukazuje na to, že dospelá osoba sa vie nad veci povzniesť, ale ak reklamu uvidí napr. dievča v puberte, tak môže začať vnímať samú seba len cez prizmu krásy a dokonalosti, čo nie je podľa sťažovateľa správny a zodpovedný odkaz.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti sú čiastočne opodstatnené. Vonkajšia reklama, reklama na sociálnych sieťach: „FITINN – vizuál s headlinom „Nie si tučná iba v týchto šatách“, zadávateľa: BUSA Fitness s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 3 Kódexu.

AK RPR posudzuje aj jednotlivé súčasti kampane a síce sa nestotožnila s názorom sťažovateľov, že reklama podporuje voči ľuďom, ktorí nemajú dokonalé telo nenávisť, ale má za to, že konkrétne vizuál reklamy vzhľadom na slogan „nie si tučná iba v týchto šatách“ mohol mať negatívny dopad na vybranú skupinu a nepovažuje ju za reklamu, ktorá bola uskutočnená s pocitom zodpovednosti voči všetkým spotrebiteľom. Na rozdiel od zvyšných namietaných vizuálov reklamnej kampane, ktoré evidentne využívajú určitú mieru humoru a reklamného nadsadenia a môžu byť určitým spôsobom vnímané ako mobilizačné, či motivačné v kontexte odkazu „poď cvičiť“, predmetný vizuál má voči ženám skôr urážlivý podtón. Z uvedenej reklamy môžu ženy nadobudnúť dojem, že v podstate sú tučné, bez ohľadu na to aké šaty nosia, resp. že fit a chudé budú len za predpokladu, ak budú vyzerať len ako modelka vyobrazená v rámci reklamy. Ideál chudej krásy je pritom vážnym spoločenským problémom, najmä u žien, a je spojený práve s predstavou tučnoty bez ohľadu na realitu a zdravie, a veľakrát vyvolaný tlakom „ako vyzerám na verejnosti“. Reklama navyše necitlivo pristupuje k ľuďom, ktorí môžu mať problém s hmotnosťou, avšak napríklad zo zdravotných dôvodov nevedia svoj stav ovplyvniť, prípadne z nejakého dôvodu nemôžu chodiť do posilňovne. Reklama má tak potenciál zaviesť určitý vzorec správania sa, ktorý nemusí byť vo všetkých skupinách správne interpretovaný ako humorný bez zámeru uraziť a ponížiť. O to viac, že uvedený vizuál bol súčasťou médií vonkajšej reklamy a samotný spotrebiteľ nemusel prísť do kontaktu s ostatnými vizuálmi a vnímať reklamu ako súčasť kampane, ktorá chce nejakým spôsobom motivovať ľudí k tomu, aby išli cvičiť pozitívnou výzvou.

Vonkajšia reklama, reklama na sociálnych sieťach: „FITINN – vizuál s headlinom: „Keď si tučný, nepomôže ani Guči“ a vizuál s headlinom: „Muži sa neotáčajú za vnútornou krásou“, zadávateľa: BUSA Fitness s.r.o.

Rada zaevidovala sťažnosti od dvoch fyzických osôb, voči vybraným vizuálom reklamnej kampane, ktorá komunikovala sieť fitnes centier FITINN, zadávateľa BUSA Fitness s.r.o. prvý sťažovateľ má za to, že reklama je plná nevhodných sloganov a „fatshamingu“. Podľa jeho názoru je tento prístup škodlivý a podsúva negatívny odkaz. Druhý sťažovateľ namieta, že predmetné vizuály sú urážajúce a dehonestujúce voči ľuďom, ktorí nemajú dokonalé telo a podporujú voči nim nenávisť. Zároveň reklama podľa názoru sťažovateľa šíri nebezpečný odkaz, a to najmä pre mladých, ktorých môže negatívne ovplyvniť a vyvolať v nich skreslené vnímanie seba samých. Sťažovateľ taktiež poukazuje na to, že dospelá osoba sa vie nad veci povzniesť, ale ak reklamu uvidí napr. dievča v puberte, tak môže začať vnímať samú seba len cez prizmu krásy a dokonalosti, čo nie je podľa sťažovateľa správny a zodpovedný odkaz.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. Vonkajšia reklama, reklama na sociálnych sieťach: „FITINN – vizuál s headlinom: „Keď si tučný, nepomôže ani Guči“ a vizuál s headlinom: „Muži sa neotáčajú za vnútornou krásou“, zadávateľa: BUSA Fitness s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V prípade predmetných vizuálov sa AK RPR s námietkami sťažovateľov nestotožnila. Hlavným komunikačným posolstvom reklamy je, aj podľa slov zadávateľa, vzbudiť znalosť značky fitnes centier FITINN, pričom kampaň o.i. priamočiaro a otvorene reaguje aj na tému obezity a tučnoty. Motív kampane, jej idea a spracovanie priamo reflektuje na služby, ktoré zadávateľ ponúka. Túto skutočnosť AK RPR pri posudzovaní brala do úvahy, pričom má za to, že z reklamnej kampane je komunikačné posolstvo zrejmé a v súlade so službami, ktoré sú predmetom podnikania zadávateľa. Je nepochybné, že téma obezity a tučnoty je v dnešnej dobe aktuálna, a to najmä s ohľadom na narastajúce percentá ľudí, ktorí touto chorobou trpia. Poukázanie na túto problematiku priamo v reklame je preto, najmä ak má súvis s komunikačným posolstvom a poskytovanými službami, tak ako je tomu aj v tomto prípade, možné považovať za akceptovateľné. Reklama využíva primeranú mieru humoru a reklamného nadsadenia, ktoré sú zrejmé a AK RPR sa nedomnieva, že by tieto mohli pôsobiť urážlivo, či dehonestujúco. Vizuály reklamy majú skôr aktivačný a motivačný charakter v kontexte odkazu „poď cvičiť“, ktorý je jasne čitateľný a AK RPR nie je toho názoru, že by ho spotrebitelia mohli vnímať v inom, napríklad negatívnom význame. V danom prípade sa tiež AK RPR stotožnila s argumentom zadávateľa, že kampaň síce pracuje s problematikou obezity, ale nie cez prizmu dehonestácie a diskriminácie tučných ľudí ale cez výzvu, aby takýchto ľudí zapojili/motivovali cvičiť. Časti postáv, ktoré sú vyobrazené v rámci vizuálov reklamy neprezentujú takpovediac extrémne, či nereálne zobrazenia ľudských tiel, ale zachytávajú ľudí, ktorí môžu vyzerať vyšportovane, ak sa napríklad rozhodnú cvičiť. Reklama však netvrdí, že ak ľudia cvičiť nebudú, resp. nebudú vyzerať tak, ako osoby na vizuáloch budú automaticky považovaní za menejcenných. S ohľadom na tieto skutočnosti AK RPR vyhodnotila predmetné vizuály reklamy ako neporušujúce Kódex.

TV spot: „Pracovné oblečenie CERVA“, zadávateľa: CERVA Slovensko, s.r.o.

Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu, ktorý propaguje pracovné oblečenie, zadávateľa CERVA Slovensko, s.r.o. Sťažovateľ je toho názoru, že reklama má erotický tón, znevažuje ženskú dôstojnosť, navodzuje pocit, že firma Cerva ponúka ženu ako produkt alebo sexuálne služby. Zároveň je sťažovateľ toho názoru, že reklama bola vysielaná aj v čase, kedy televíziu pozerajú aj deti a maloletí.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Pracovné oblečenie CERVA“, zadávateľa: CERVA Slovensko, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V predmetnom prípade sa AK RPR s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Predmetom propagácie je pracovné oblečenie, pričom zadávateľ v rámci reklamného príbehu využil prostredie takpovediac typické pre cieľovú skupinu, ktorej je produkt primárne určený. Zároveň reklama využíva určitú mieru hyperboly a reklamného zveličenia, ktoré je ale v tomto prípade z reklamy zrejmé a AK RPR sa nedomnieva, že by reklamu mohol spotrebiteľ vnímať inak ako v čiastočne prenesenom význame. AK RPR je zároveň toho názoru, že reklama neobsahuje prvky a zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy mravnosti, či slušnosti a nie sú v nej ani prezentácie, ktoré by mali erotický, či sexuálny charakter. Modelky, ktoré vystupujú v reklame sú súčasťou reklamného príbehu, ktorý akoby zachytával predstavy muža, ktorý sa cíti v pracovnom oblečení sebavedomo a atraktívne, čo však samo o sebe nemožno považovať za neetické. Modelky (ženy na plagáte) v reklame nie sú zobrazené dehonestujúcim, či degradujúcim spôsobom, ich správanie nie je vulgárne, či inak neslušné, ani stvárnené spôsobom, ktorý by bol sexistický, či zasahujúci do ľudskej dôstojnosti ako takej. Zobrazenie žien vyjadruje skôr obdiv k mužovi, avšak v kontexte celkového reklamného príbehu a posolstva reklamy. AK RPR preto neuznala námietky sťažovateľa a reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex, a to hlavne s ohľadom na jej celkový kontext, vzťah reklamy k produktu, zvolenú cieľovú skupinu a použité komunikačné médiá, ktorým bol v tomto prípade televízny kanál Dajto, ktorý je určený hlavne pre mužov.

TV spot: „Investovanie od VÚB“, zadávateľa: Všeobecná úverová banka, a.s.

Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči TV spotu, ktorý propaguje finančný produkt zadávateľa Všeobecná úverová banka, a.s. Sťažovateľ je toho názoru, že v reklame sa vysmievajú povolaniu „dojička“. Sťažovateľ má za to, že všetky povolania sú si rovné a všetky by si ľudia mali rovnako vážiť.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Investovanie od VÚB“, zadávateľa: Všeobecná úverová banka, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V predmetnom prípade sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa. Reklamný príbeh je postavený na zobrazení priateľov v neformálnom prostredí, ktorí sa zabávajú hraním bežnej spoločenskej hry, pri ktorej sa snažia uhádnuť svoje povolanie, napísané na lístku na čele. Tomu, kto neuhádne je nasadený prasací nos a ušká. AK RPR si nemyslí, že by v reklame boli zobrazenia, ktoré porušujú všeobecné normy mravnosti alebo slušnosti, prípadne sú voči komukoľvek dehonestujúce, či degradujúce. Moment, voči ktorému namieta sťažnosť, a teda scénu, v ktorej jedna z protagonistiek o sebe v rámci hry povie, že je dojička a ostatní sa začnú smiať AK RPR v tomto prípade nepovažuje za neetický. Zvyšní protagonisti sa nevysmievajú povolaniu ako takému, ale zabávajú sa skôr na tom, že ich priateľka neuhádla, čo je z celkového spracovania spotu zrejmé a AK RPR sa nedomnieva, že by priemerný spotrebiteľ mohol reklamu vnímať v inom, ako v tomto význame, a preto je AK RPR toho názoru, že reklama bola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom a sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú.

TV spot: „Tesco pôžička“, zadávateľa: Home Credit Slovakia, a.s.

Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vysielaniu reklamy na Tesco pôžičku, zadávateľa Home Credit Slovakia, a.s. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skuto čnosť, že ponuka komunikovaná v reklame bola platná do konca mája, pričom reklama bola odvysielaná v júni. Na základe vyššie uvedeného považuje sťažovateľ reklamu za klamlivú a zavádzajúcu a má za to, že reklama môže uviesť spotrebiteľa do omylu.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Tesco pôžička“, zadávateľa: Home Credit Slovakia, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa. V predmetnom prípade bolo cieľom reklamy komunikovať finančný produkt – pôžičku na kartu s benefitom 0% úroku na tridsať dní. Je pravdou, že predmetná ponuka bola aktuálna v čase do 31.5.2019, avšak omylom bol predmetný TV spot vysielaný v rámci vysielania v mesiaci jún, čo uviedol aj zadávateľ a potvrdil aj vysielateľ. AK RPR sa preto zaoberala skutočnosťou, do akej miery mohlo nesprávne nasadenie predmetnej reklamy uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, resp. či vyššie uvedená situácia mohla zásadne zmeniť význam reklamy z pohľadu jej pravdivosti a privodiť tak spotrebiteľovi ujmu, či zásadne ovplyvniť jeho správanie, či ekonomické rozhodnutie. V prvom rade je nutné uviesť, že informácia o platnosti ponuky prezentovanej v reklame bola v spote explicitne uvedená, a teda priemerný spotrebiteľ, ktorý spot vzhliadol v mesiaci jún, mal vedomosť, že ponuka je platná do konca mája, a teda nie je možné si ju uplatniť po tomto termíne. AK RPR predpokladá, že priemerný spotrebiteľ pri časovo obmedzených reklamách vie zvážiť, či je reklama/akcia platná alebo nie. Zároveň samotný zadávateľ, po uvedomení si predmetnej chyby informoval svojich zamestnancov, že v prípade, ak by na pobočku prišiel klient, ktorý by sa tejto ponuky na základe reklamy dožadoval, bude mu táto poskytnutá. AK RPR preto nie je toho názoru, v predmetnom prípade, že údaj, voči ktorému namieta aj sťažovateľ by mohol byť klamlivý a nie je ani toho názoru, že reklama by mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, či ovplyvniť jeho správanie vo vzťahu k ponuke.

TV spot: „Študentská pečať“, zadávateľa: Nestlé Slovensko, s.r.o.

Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči TV spotu, ktorý propaguje čokoládu „Študentská pečať“, zadávateľa Nestlé Slovensko s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na tvrdenie „Kľudne choď aj cez čiaru“ pričom uvádza, že v uvedenom tvrdení je použitý nespisovný „bohemizmus“. Zároveň má sťažovateľ za to, že tvrdenie nemá kontext k reklame a v danom prípade vyznieva ako skryté nabádanie na správanie, v rámci ktorého je tolerované ospravedlňovať nesprávne konanie, pretože je akoby normálne „ísť cez čiaru“.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Študentská pečať“, zadávateľa: Nestlé Slovensko, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila. Reklama propaguje čokoládu „Študentská pečať“, pričom zadávateľ sa v nej snažil vyzdvihnúť nový vzhľad a formu čokolády, ktorá, tak ako tomu bolo doteraz v rámci tejto, aj väčšiny iných čokolád mala pravidelnú formu a pozostávala z rovnomerných dielikov. Nová forma čokolády je postavená na nepravidelných tvaroch. Tvrdenie, voči ktorému namieta aj sťažovateľ, konkrétne „...choď až cez čiaru“ je v tomto prípade výstižné a akceptovateľné práve s ohľadom na komunikačné posolstvo reklamy a AK RPR sa nedomnieva, že by ho priemerný spotrebiteľ vnímal v inom kontexte, teda v kontexte odporúčania alebo nabádania na nezákonné, nemožné prípadne nebezpečné konanie. AK RPR nevníma ako porušujúce Kódex ani vystupovanie hlavného protagonistu reklamy, ktorého konanie síce neprezentuje bežné aktivity, avšak s ohľadom na takpovediac „netradičné“ členenie čokolády je toto opätovne v kontexte reklamného posolstva a príbehu reklamy. Zároveň zadávateľ počas trvania spotu upozorňuje na skutočnosť, že hlavný protagonista je profesionál a uvedené aktivity nie je možné skúšať bez tréningu. AK RPR preto vyhodnotila reklamu ako neporušujúcu Kódex.

Facebook: „Nonstop Gym“, zadávateľa: Blato s.r.o.

Rada pre reklamu obdržala sťažnosť od fyzickej osoby, voči príspevku, ktorý bol umiestnený na Facebooku a propagoval služby fitnes centra. Sťažovateľ považuje text príspevku za diskriminujúci voči homosexuálom.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Facebook: „Nonstop Gym“, zadávateľa: Blato s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 13 ods. 6 Kódexu.

V danom prípade AK RPR uznala námietky sťažovateľa. Reklama si kládla za cieľ „nábor nových členov“, pričom jej hlavným komunikačným posolstvom je, že zadávateľ ponúka „posilňovňu pre obyčajných ľudí“. Samotné posolstvo reklamy ako takej AK RPR nepovažuje za neetické. Na druhej strane, spôsob akým zadávateľ hlavnú myšlienku odprezentoval môže byť voči určitým skupinám osôb dehonestujúci a degradujúci. V reklame odznie o.i. tvrdenie v znení: „...Preto u nás nevidíte nagelovaných homosexuálov...“. Predmetné tvrdenie AK RPR nepovažuje za súladné so všeobecnými normami slušnosti a má za to, že v kontexte, v akom je uvedené môže vyznieť napríklad voči skupine osôb s opačnou sexuálnou orientáciou diskriminačne a urážlivo, a preto vyhodnotila reklamu vo vzťahu k spoločenskej zodpovednosti za porušujúcu Kódex.

Vonkajšia reklama: „Potrat je najhoršia forma genocídy“, zadávateľa: neznámy

Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vizuálu vonkajšej reklamy, súčasťou ktorého je vyobrazenie mŕtveho plodu dieťaťa. Sťažovateľ poukazuje na to, že reklama v ňom vyvoláva strach, smútok, bolesť a nechutenstvo a má za to, že takáto reklamy je nevhodná nielen vo vzťahu k tehotným ženám, ktoré sa tešia na budúceho potomka, ale aj vo vzťahu k citlivým osobám a deťom, ktoré s ňou musia prichádzať denne do kontaktu.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Potrat je najhoršia forma genocídy“, zadávateľa: neznámy je v rozpore s ustanoveniami s čl. 10 ods. 7 a čl. 10 ods. 3 a ods. 4, čl. 11 ods. 1 písm. b) a čl. 13 ods. 1Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa stotožnila. V predmetnom prípade je dominantným výrazovým prostriedkom reklamy zobrazenie ľudského plodu, v kontexte headlinu: „Potrat je najhoršia forma genocídy“. AK RPR je toho názoru, že predmetný vizuál reklamy v rámci ktorého je vyobrazený plod nenarodeného dieťaťa, takto naturálnym spôsobom, navyše na reklamnej ploche, ktorá je dostupná širokej verejnosti nemožno považovať za etické. Predmetné vyobrazenie aj v kontexte vyššie uvedeného textu porušuje podľa AK RPR všeobecné normy slušnosti a obsahuje prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť (čl. 11 ods. 1 Kódexu). Nemožno jednoznačne určiť, čo bolo cieľom zadávateľa reklamy, avšak ak reklamou chcel zadávateľ vyjadriť svoj negatívny názor voči umelému prerušeniu tehotenstva AK RPR takúto formu prezentácie postoju nepovažuje za komunikáciu, ktorá by bola uskutočnená s pocitom zodpovednosti voči všetkým skupinám spotrebiteľov a v súlade s dobrými mravmi. Dobrým mravom je, že v našej spoločnosti, má žena právo voľby a môže sa rozhodnúť, či uvedený zákrok podstúpi alebo nie. Navyše prirovnávať potrat ku genocíde nemá absolútne žiaden súvis a v danom prípade sa jedná o prirovnanie, ktoré porušuje všeobecné normy slušnosti a voči určitým skupinám osôb môže byť urážlivé. Samotné vizuálne spracovanie reklamy môže vzbudiť strach a šok (čl. 13 ods. 1 Kódexu), či inak negatívne zasiahnuť, napríklad ženy, ktoré prekonali napríklad spontánny potrat alebo boli donútené podstúpiť prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov. AK RPR preto uznala námietky sťažovateľa a vyhodnotila reklamu ako porušujúcu Kódex. Zároveň je reklama neprípustná aj ako anonymná reklama, keďže sa nepodaril zistiť jej zadávateľ.

Vonkajšia reklama (panely): „STOP Genocíde“, zadávateľa: Centrum pre bioetickú reformu o.z.

Rada zaevidovala sťažnosť od dvoch fyzických osôb, voči vizuálom, umiestneným na informačných paneloch, zadávateľa Centrum pre bioetickú refomu o.z. Jeden zo sťažovateľov má za to, že reklama je otrasná, nemorálna, nechutná a poburujúca. Druhá sťažovateľ uvádza, že reklama v ňom vzbudzuje strach, nechutenstvo až odpor, pričom poukazuje na to, že reklamu vidia všetci, vrátane detí, pre ktoré takéto zobrazenia nie sú vhodné, či ženy, ktoré prekonali z nejakých dôvodov potrat. Sťažovateľ má za to, že reklamy nie sú vhodné pre deti, či citlivejšie osoby, hlavne ak sú vystavené vo verejnom priestore.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti sú opodstatnené. Vonkajšia reklama (panely): „STOP Genocíde“, zadávateľa: Centrum pre bioetickú reformu o.z. sú v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 3 a ods. 4, čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa stotožnila. V predmetnom prípade sú súčasťou vizuálov reklamy viaceré, až naturalistické vyobrazenia, ktoré spája hlavná idea „STOP Genocíde“ v kontexte akéhosi vyjadrenia negatívneho názoru na umelé prerušenie tehotenstva.

AK RPR je toho názoru, že predmetné vizuály reklamy v rámci ktorých je vyobrazený o.i. aj plod nenarodeného dieťaťa, takto naturálnym spôsobom, navyše na reklamnej ploche, ktorá je dostupná širokej verejnosti nemožno považovať za etické. Predmetné vyobrazenie aj v kontexte využitia jazykových prostriedkov, ktoré napríklad prirovnávajú lekárov k „agentom genocídy“ porušuje podľa AK RPR všeobecné normy slušnosti a obsahuje prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť (čl. 11 ods. 1 Kódexu). AK RPR nebráni zadávateľovi využiť právo slobody prejavu, avšak zároveň má za to, že pri jeho uplatňovanie by toto malo byť citlivé a vyvážené tak, aby nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv iných. Takýto etický princíp platí aj v oblasti etického správania sa subjektov, ktorí pôsobia v oblasti reklamy alebo využívajú reklamný priestor, ktorý je súčasťou verejného priestranstva. Forma prezentácie svojho názoru, ktorú zvolil zadávateľ nebola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči všetkým skupinám spotrebiteľov a v súlade s dobrými mravmi (čl. 10 ods. 3 a ods. 4 Kódexu). Dobrým mravom v našej spoločnosti je, že žena má právo voľby a môže sa rozhodnúť, či uvedený zákrok podstúpi alebo nie. Samotné vizuálne spracovanie reklamy však túto možnosť jednoznačne prezentuje negatívnym spôsobom, navyše môže vzbudiť strach a šok (čl. 13 ods. 1 Kódexu), či inak negatívne zasiahnuť, napríklad ženy, ktoré prekonali napríklad spontánny potrat alebo boli donútené podstúpiť prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov. AK RPR preto uznala námietky sťažovateľov a vyhodnotila reklamu ako porušujúcu Kódex. O to viac, že vizuál reklamy je súčasťou verejného priestranstva bez možnosti obmedziť viditeľnosť tejto reklamy, a preto s ňou môžu prísť do kontaktu aj osoby, ktoré môže negatívne zasiahnuť.