Tlačová správa z 5. zasadnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu

AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúci nálezy:

Reklamný článok na internete: „Mnohonásobná ochrana vášho organizmu za menej ako 1€ / deň“, zadávateľa: CarnoMed, s.r.o.; šíriteľa: FPD Media, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči voči článku, ktorý bol zverejnený na portáli cas.sk. Sťažovateľ namieta, že reklamný článok je označený ako „špeciálny projekt“, a má za to, že v tomto prípade článok nie je dostatočne označený ako reklama. Sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa jeho názoru reklama obsahuje potenciálne zavádzajúce informácie.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Reklamný článok na internete: „Mnohonásobná ochrana vášho organizmu za menej ako 1€ / deň“, zadávateľa: CarnoMed, s.r.o.; šíriteľa: FPD Media, a.s. je v rozpore s ustanoveniami 22 ods. 2 a čl. 26 ods. 2 Kódexu.

V danom prípade AK RPR uznala námietky sťažovateľa. Je zrejmé, že článok nevznikol ako nezávislý redakčný obsah, prípadne z vlastnej iniciatívy redakcie, čo aj napriek tvrdeniu zadávateľa, že „predmetný text je redakčne spracovaný článok“ potvrdil aj samotný šíriteľ, ktorý naopak uvádza, že „predmetný článok je platenou reklamou...“ Článok má komerčný charakter a je možné ho teda považovať za reklamu, prostredníctvom ktorej zadávateľ komunikuje svoj produkt. Vo vzťahu k označeniu reklamy ako takej, resp. k tomu, či je reklama dostatočne identifikovateľná pre bežného spotrebiteľa ako reklama, má AK RPR za to, že v danom prípade, reklama jasne identifikovaná nebola, keďže aj samotný zadávateľ ju za reklamu nepovažoval. Označenie článku spôsobom „špeciálny projekt“, v kontexte nadpisu nepovažuje Komisia v danom prípade za dostatočné a má za to, že priemerný spotrebiteľ len na základe uvedeného označenia nevie rozoznať, že článok má komerčný charakter, resp. že ide o platenú formu reklamy a môže nadobudnúť mylný dojem, že článok je bežným redakčným obsahom. Označovanie „špeciálny projekt“ sa síce v praxi používa práve pre označovanie advertoriálu alebo PR článkov avšak v danom prípade takéto označenie bolo pre bežného spotrebiteľa zmätočné. O to viac, že článok je umiestnený v sekcii „Správy“ a toto umiestnenie v kontexte označenia a obsahu článku môže uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.

Reklama na Facebooku, web stránka zadávateľa: „Bunda – pôvodná cena“, zadávateľa: NORTHFINDER a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči informáciám uvedeným na Facebookovom profile zadávateľa NORTHFINDER a. s. Sťažovateľ poukazuje na to, že cena konkrétneho produktu - bundy, ktorá je uvedená na profile v časti „obchod“ je 14,90€, s uvedeným pôvodnej ceny vo výške 69,90€. Na webovej stránke zadávateľa je pritom predmetný produkt predávaný taktiež za cenu 14,90€, avšak pôvodná cena je 24,90€. Sťažovateľ má za to, že zvýraznenie pôvodnej ceny, ktorá nie je pravdivá v reklame je neetické.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že reklama na Facebooku, web stránka zadávateľa: „Bunda – pôvodná cena“, zadávateľa: NORTHFINDER a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa, že reklama je vedome klamlivá a zavádzajúca nestotožnila a pri posudzovaní jej etickosti vychádzala o.i. aj zo skutočnosti, ktorú uviedol zadávateľ, a teda, že rozdielnosť pôvodnej ceny produktu bola spôsobená technickou chybou, resp. procesom schvaľovania zmeny reklamy na Facebooku. Významným momentom je taktiež to, že reklama neuvádzala napríklad výšku zľavy v percentách, ktorá by v tomto prípade mohla byť zavádzajúca a taktiež, že samotná konečná kúpna cena produktu bola v tomto prípade v rámci oboch platforiem, kde bola cena produktu zverejnená rovnaká. Zároveň cena produktu bez zľavy sa pohybovala v cenovej relácií aj u konkurencie, teda možno vylúčiť umelé navýšenie pôvodnej ceny, z dôvodu, aby zľavnená cena pôsobila viac atraktívne, teda vyššie ako v skutočnosti by bola. Uvedenie pôvodnej ceny v tomto prípade nebolo teda tým významným údajom, ktorý by mohol ovplyvniť ekonomické správanie, či rozhodnutie spotrebiteľa, ale dôležitá bola konečná cena, za ktorú si spotrebiteľ mohol výrobok reálne aj zakúpiť, pričom táto bola uvedená správne. S ohľadom na tieto skutočnosti má AK RPR sa za to, že reklama vo vzťahu k ekonomickej hodnote produktu neobsahuje klamlivý, ani zavádzajúci údaj, a preto ju vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.

Internetová reklama: „Elektrobicykle“, zadávateľa: Mountfield SK, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame – internetovým bannerom, ktoré propagovali elektrobicykle. Sťažovateľ považuje predmetnú reklamu za klamlivú a zavádzajúcu, nakoľko v nej nie je uvedené, že cena prislúchajúca k jednotlivým elektrobicyklom je cenou produktu bez batérie. Sťažovateľ má za to, že táto skutočnosť je podstatnou informáciou, ktorá v reklame mala byť uvedená a je toho názoru, že reklama v takejto podobe môže uviesť spotrebiteľa do omylu a ovplyvniť jeho ekonomické správanie.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Internetová reklama: „Elektrobicykle“, zadávateľa: Mountfield SK, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila. V danom prípade bola cena produktu – elektrobicykla uvedená v rámci internetového banneru ako súčasť vyobrazenia produktu. Je pravdou, že predaj elektrobicykla spôsobom, ako to robí zadávateľ, a teda s povinnosťou dokúpenia si batérie, ktorá sa predáva zvlášť a nie je zahrnutá v cene produktu nemusí byť v danom prípade spôsobom obvyklým, avšak to neznamená, že predajca tento spôsob využiť nemôže. Je však tiež pravdou, že forma predaja, ktorú si zadávateľ zvolil kladie zvýšené nároky na spôsob, ako informáciu o tom, čo je a nie je zahrnuté v cene produktu odkomunikuje, nakoľko uvedené je pre zákazníka v tomto prípade podstatnou informáciou. Pri posudzovaní relevancie uvedenia ceny v prípade predmetnej reklamy AK RPR vychádzala zo skutočnosti, ktorú uviedol aj zadávateľ, a teda, že reklama má špecifický formát, na obsah ktorého má zadávateľ len čiastočný vplyv keďže je vytvorená automaticky dynamickým remarketingovým systémom Google Ads. Významným kritériom, ktorý v tomto prípade AK RPR brala do úvahy a má vplyv na posúdenie toho, či reklama mohla reálne uviesť spotrebiteľa do omylu, resp. mu spôsobiť ujmu, či narušiť jeho ekonomické správanie je skutočnosť, že predmetný reklamný formát sa spotrebiteľom zobrazuje ako určitý druh pripomínacej reklamy, a teda na základe predchádzajúceho užívateľského správania spotrebiteľov. Znamená to, že aby sa zákazníkovi reklama zobrazila, musel najskôr navštíviť predmetný internetový obchod a vyhľadávať v jeho ponuke tento konkrétny sortiment (elektrobicykle). Zároveň na webových stránkach zadávateľ jasne a zrozumiteľne uvádza informáciu, že predmetný produkt je predávaný bez batérie, resp. že aj cena, ktorá je uvedená v rámci prezentácie produktu je cenou bez batérie. Túto informáciu má teda zákazník ako v momente, keď si prezerá stránku predajcu, tak aj v čase, keď sa na základe reklamy na stránku predajcu vráti. AK RPR si zároveň nemyslí, že ak by aj náhodou reklamu, voči ktorej namieta sťažovateľ z nejakého dôvodu spotrebiteľ videl po prvýkrát, a teda pred návštevou predmetnej web stránky, mohol by byť uvedený do omylu, resp. by mohla reklama ovplyvniť jeho ekonomické správanie, či spôsobiť mu ujmu. Kúpe elektrobicykla obvykle predchádza podrobnejšie oboznámenie sa s podmienkami ponuky, porovnaním parametrov a v neposlednom rade aj ceny, pričom informácie o jednotlivých produktoch sú na stránke podrobne uvedené. Zákazník si zároveň v tomto prípade bicykel nemôže kúpiť bez toho, aby na web stránku prišiel a AK RPR sa nedomnieva, že by priemerný spotrebiteľ urobil obchodnú transakciu len na základe predmetnej, sťažovateľom namietanej reklamy, pričom samotnú návštevu webovej stránky z banneru nepovažuje AK RPR za neprimerane náročný krok pre priemerného spotrebiteľa, ktorý ovplyvňuje jeho ekonomické správanie sa. Samotná reklama navyše okrem ceny obsahuje aj informáciu v znení „s voliteľnou batériou“, ktorá akoby potenciálnemu zákazníkovi dáva informáciu o tom, že cena uvedená v rámci reklamy nie je konečná, ale naopak môže byť odlišná, čo sa priemerný spotrebiteľ v plnom rozsahu dozvie po kliknutí na predmetný banner na web stránke predajcu. Z tohto dôvodu má AK RPR za to, že v predmetnom prípade nebola komunikácia ceny neetická, reklama nebola spôsobilá uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu a informáciu o cene v tomto prípade AK RPR nepovažuje za neúplnú a nie je ani toho názoru, že reklama vzbudzuje predovšetkým dojem, že cena je nižšia, než aká je v skutočnosti, a preto ju vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.


Reklama na Facebooku: „Správame sa zodpovedne“, zadávateľa: Ryba Žilina, spol. s r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od zaevidovala sťažnosť od právnickej osoby, spoločnosti RYBA Košice spol. s r.o., voči reklame, v rámci ktorej zadávateľ porovnáva produkty Ryba Žilina Treska Exklusiv s produktom spoločnosti RYBA Košice Treska treskoslovenská v majonéze. Sťažovateľ namieta, že porovnávacia reklama spoločnosti Ryba Žilina je nekalá a bezdôvodne využíva a vytvára motív strachu, pričom zároveň prezentuje produkt ako vhodný prostriedok na jeho odstránenie. Sťažovateľ vyslovil názor, že Ryba Žilina upozorňovaním na nežiaduce účinky v súvislosti s konzumáciou tresiek od Ryba Košice a súčasným používaním sloganu „Správame sa zodpovedne“, ktorý je zameniteľný s mottom Covid-19 v rámci tejto porovnávacej reklamy môže uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, že treska od Ryba Košice nie je bezpečná a takto diskredituje nielen spoločnosť, ale aj jej tresky. Preto je sťažovateľ toho názoru, že táto porovnávacia reklama je v rozpore s dobrými mravmi.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Reklama na Facebooku: „Správame sa zodpovedne“, zadávateľa: Ryba Žilina, spol. s r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 4 a čl. 17 Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa čiastočne stotožnila. V predmetnom prípade sa AK RPR v prvom rade zaoberala otázkou prípustnosti reklamy z pohľadu ustanovení, ktoré Kódex kladie na porovnávaciu reklamu, nakoľko predmetom reklamy je porovnanie dvoch konkrétnych konkurenčných produktov. Výber porovnávaných produktov v tomto prípade Komisia považuje za adekvátny, a to aj napriek tomu, že aj konkurenčný výrobca má vo svojom portfóliu produkt slovne označený ako Treska exklusiv. Zadávateľ si pre porovnanie zvolil produkty, ktorých zloženie je takmer identické najmä z pohľadu obsahu rýb ako základnej suroviny, pričom do úvahy bral aj akési trhové postavenie oboch výrobkov, na základe ktorého je vybraný konkurenčný produkt pre porovnanie optimálnym ekvivalentom súťažiteľa. Následne sa AK RPR zaoberala otázkou posúdenia etickosti reklamy bez ohľadu na podmienky platné pre porovnávaciu reklamu. Ako uvádza zadávateľ, cieľom reklamy bolo informovať o konzervantoch a benzoane sodnom vo výrobkoch Treska exklusiv spoločnosti Ryba Žilina a Treska treskoslovenská spoločnosti Ryba Košice. Z pohľadu pravdivosti tvrdení, niet pochybnosť o tom, že informácie o množstve látok sú pravdivé, čo zadávateľ preukázal aj protokolmi o meraní v laboratóriu. Na druhej strane spôsob akým zadávateľ tieto informácie vo vzťahu ku konkurenčnému produktu prezentuje, AK RPR nepovažuje za etické. Reklama je o.i. postavená na komunikácii zodpovednosti, v kontexte znižovania obsahu konzervantov, kde zadávateľ explicitne uvádza „správame sa zodpovedne“. Celkový spôsob vizuálneho spracovania reklamy v kontexte headlinu a komunikačného posolstva však nie je koncipovaný spôsobom, z ktorého by priemerný spotrebiteľ vedel „odčítať“, že v danom prípade sú zodpovední obaja výrobcovia, a teda aj výrobca konkurenčného produktu, ktorý obsahuje síce určité množstvo uvedených látok, avšak toto množstvo je povolené a legálne, a pre konzumenta bezpečné. Reklama skôr vyvoláva dojem, že výrobca Tresky exklusiv je zodpovedný, resp. sa správa zodpovedne, pretože jeho produkt uvedené látky neobsahuje a naopak výrobca produktu Treska treskoslovenská sa správa nezodpovedne, keďže vo výrobku sa uvedené látky nachádzajú. Tento dojem a možnú interpretáciu samotným priemerným spotrebiteľom navyše podporuje aj symbolika rúk s palcom hore a dolu, ktoré sa bežne využívajú pre označenie toho, že sa nám niečo páči alebo naopak nepáči. Zároveň vo farebnosti požíval zadávateľ pre Treska treskoslovenskú ako podkladovú červenú farbu, ktorá sa spája s výrazom „pozor“ a pre Tresku exklusiv farbu zelenú, ktorá sa identifikuje s výrazom „môže byť“. V tomto kontexte má AK RPR za to, že reklama je v rozpore s dobrými mravmi, pravidlami hospodárskej súťaže a je spôsobilá privodiť ujmu inému súťažiteľovi. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že reklama využíva motív strachu, a to aj vo vzťahu k headlinu, ktorý akoby reflektoval terminológiu využívanú v čase pandémie koronavírusu AK RPR vyhodnotila tieto ako neopodstatnené. Komisia sa nedomnieva, že reklama vyslovene pracuje s motívom strachu a nie je ani toho názoru, že prezentuje produkt ako prostriedok na odstránenie strachu. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že každá reklama sa posudzuje v kontexte aktuálnej, aj spoločenskej situácie. Niet pochybnosť o tom, že reklama bola zverejnená v čase, kedy Slovensko, ako aj iné krajiny bojovali s hrozbou koronavírusu a niet taktiež pochybnosť o tom, že verejnosť je v týchto dňoch na tému komunikácie zodpovednosti, prevažne v kontexte zdravia citlivejšia. Súčasťou reklamy je okrem jej vizuálnej stránky aj text príspevku, ktorý hovorí: „SPRÁVAME SA ZODPOVEDNE; Záleží nám na zdraví našich zákazníkov, a práve preto v našej Treske Exklusiv nenájdete chemický konzervant benzoan sodný. V našej Treske Exklusiv sa nachádza až 4X MENEJ KONZERVANTOV než v konkurenčnej treske.“ Komisia má za to, že reklama v tomto smere vytvára mylný dojem, že konkurenčný výrobok nie je zdravý, resp. že môže byť škodlivý, prípadne, že konkurenčnému výrobcovi na zdraví svojich zákazníkov nezáleží. Závažnosť uvedenej interpretácie je navyše akoby znásobená informáciami, ktoré zadávateľ uvádza na svojej webovej stránke, na ktorú reklama priamo odkazuje. V rámci nej označuje látku benzoan sodný ako nebezpečnú a opätovne uvádza, že na rozdiel od Tresky exklusiv, v ktorej sa látka nenachádza „vo všetkých treskách výrobcu z Košíc sa táto látka nachádza.“. V skutočnosti je však produkt konkurencie rovnako bezpečný a obsah uvedených látok, ktoré vo vzťahu ku konkurenčnému produktu komunikuje zadávateľ v tomto prípade na bezpečnosť tohto konkrétneho produktu nemajú vplyv (množstvá uvedených látok v porovnávanom produkte sú povolenými množstvami, konzumácia ktorých nemá na zdravie negatívny dopad). Priemerný spotrebiteľ si však túto skutočnosť nemusí uvedomiť, keďže z odborného hľadiska nemusí vedieť posúdiť obsah látok v jednotlivých produktoch a ich vplyv na zdravie, pričom samotná reklama prezentuje uvedené konzervanty a látky výhradne len ako škodlivé, čo nie je v tomto kontexte pravdou. AK RPR je preto toho názoru, že reklama útočí na iný, v tomto prípade konkurenčný produkt a diskredituje ho, čo nemožno považovať za etické.