Analýza vystúpenia Jána Čarnogurského z pracovného materiálu Kancelárie Rady pre mediálne služby

Odporúčame aj: Odborníci z kancelárie mediálnej rady žiadali za Čarnogurského vyjadrenia pre RTVS sankciu, rada však správne konanie zastavila

Prepis rozhovoru:

Katarína Martinková, moderátorka: „Vladimir Putin vyhlásil, že rešpektuje suverenitu postsovietskych republík, Ukrajina ale podľa neho predstavuje výnimku, pretože je pod zahraničnou kontrolou. Ako to máme čítať a prečo Rusko ešte vlastne vyhrocuje ten konflikt tým, že posiela vojakov do Donbasu?“

Ján Čarnogurský: „Musíme si uvedomiť, že Krym bol nejakých dvestopäťdesiat rokov súčasťou Ruska, a potom prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov ho daroval Ukrajine v päťdesiatom štvrtom roku. V Krymčanoch to stále zostalo visieť a pri prvej príležitosti, to znamená v deväťdesiatom prvom roku, keď sa rozpadal Sovietsky zväz, tak Krymčania prvýkrát v referende sa vyslovili za to, aby Krym zostal ako zväzová republika vtedy ešte stále Sovietskeho zväzu, no a keď bol Majdan, tak z Krymu išlo niekoľko autobusov demonštrantov do Kyjeva na podporu Janukovyča. Keď sa potom vracali v autobusoch opäť na Krym, tak predtým, než dosiahli hranice Krymu, teda ešte vnútorné hranice, tak ich zastavili ukrajinskí proste tí radikáli, prinútili vystúpiť z autobusov a niekoľkých z nich pozabíjali preto, že boli za Janukovyča. Samozrejme, že Krymčania sa museli obávať, že niečo podobné, ale v ďaleko väčšom rozsahu ich postihne všetkých, alebo sa to na Kryme rozšíri, a preto zorganizovali referendum, v ktorom sa najskôr vyslovili za osamostatnenie Krymu, a potom za vstup do Ruskej federácie.“

Katarína Martinková, moderátorka: „A prečo dnes Vladimir Putin operuje tým, že Spojené štáty ohrozujú bezpečnosť Ruska rozširovaním svojich aktivít smerom na Východ, keď z jeho strany vidíme anexiu Krymu, vidíme Osetsko, Abcházsko, a teraz podporu Donbasu? Čiže rozširuje svoje aktivity do suverénnych republík.“

Ján Čarnogurský: „No o Kryme som hovoril. Pokiaľ ide o Južné Osetsko, tak tam predsa kontrolná komisia Európskej únie asi dva roky po tom konflikte, čo bol v 2008 roku konštatovala, že vojnu začalo Gruzínsko s Abcházskom, teraz detaily nepoznám. No a pokiaľ ide o Ukrajinu, veď to nepotrebujeme až oznámenie Putina, vidíme na vlastné oči, ako už niekoľko rokov idú vlaky po slovenských železniciach smerom na východ plné ťažkých zbraní. To znamená, že už niekoľko rokov Západ vyzbrojuje Ukrajinu zbraňami, no ktoré zatiaľ Ukrajina používa proti, doteraz používala proti tým republikám Doneck a Luhansk, a môže ich používať aj proti Rusku.“

Katarína Martinková, moderátorka: „Ďakujem vám v tejto chvíli, želám ešte pekný večer a vraciam sa späť do štúdia. Pán Mareček, ak by bol vyhlásený vojnový stav v Luhanskej alebo Doneckej oblasti, aké sú možnosti a postupy z pohľadu západných krajín, ale aj Ukrajiny?“

Časť z hodnotenia:

Ako vyplýva z prepisu/popisu skutkového stavu a záznamu vysielania, v rámci programu odzneli zo strany jedného z hostí vyjadrenia a informácie, okrem iného, k udalostiam, ktoré sa spájajú s aktivitami Ruska.
V rámci prvého vstupu najprv tento hosť nereagoval na otázku moderátorky, prečo Rusko vyhrocuje konflikt na Donbase a na miesto toho sa vyjadroval o histórii polostrova Krym a identite Krymčanov. Konkrétne odzneli z jeho strany informácie o incidente, v ktorom Krymčanov vracajúcich sa autobusmi z demonštrácie na podporu proruského prezidenta Janukovyča, počas protestov na Majdane, mali zastaviť ukrajinskí radikáli a niekoľkých z nich zabiť. Podľa verejne dostupných informácií je zmieňovaný incident (tzv. Korsuňský pogrom z apríla 2014) považovaný za súčasť rusko – ukrajinskej informačnej vojny. Tento mal byť využívaný V. Putinom a ruskými médiami po anexii Krymu, aby legitimizoval vojenskú operáciu na Kryme (o incidente vznikol dokument). Incident, resp. najmä skutočnosť, že pri ňom došlo k obetiam na strane podporovateľov V. Janukovyča, sa podľa dostupných informácií doposiaľ nepodarilo hodnoverne preukázať.1 Na prezentované vyjadrenia zo strany hosťa moderátorka nijako nereagovala, ani ich nekorigovala, ani nedopĺňala. Tieto neboli odvysielané ani v rámci obsahu predmetného programu.

Hosť sa ďalej vyjadroval aj k zorganizovaniu referenda v roku 2014, v ktorom sa mali Krymčania najskôr vysloviť za osamostatnenie Krymu a potom za vstup do Ruskej federácie, a to podľa hosťa práve pod tlakom udalostí s prívržencami V. Janukovyča počas ich cesty z protestov na Majdane v roku 2014, cit.: „Samozrejme, že Krymčania sa museli obávať, že niečo podobné, ale v ďaleko väčšom rozsahu ich postihne všetkých, alebo sa to na Kryme rozšíri, ...“. V súvislosti s referendom v roku 2014 však v programe nezazneli informácie o tom, že referendum označila samotná ukrajinská vláda za nelegitímne, neuznali ho USA ani Európska Únia. V úvode programu odznela len krátka informácia v rámci historického prehľadu diania zo strany redaktora, cit.: „S tým mala Moskva problém a na jar obsadila a následne anektovala Krymský polostrov pod rúškom referenda, ktoré bolo protiústavné.“ V programe tiež nezaznela informácia, že referendum sa uskutočnilo po obsadení polostrova ruskými a proruskými ozbrojencami.

V rámci svojho vstupu hosť následne prezentoval aj názor v súvislosti s vojnou v Južnom Osetsku v roku 2008 medzi Gruzínskom a Ruskom (Južné Osetsko je separatistický región Gruzínska). Túto malo podľa odvysielaných informácií začať Gruzínsko s Abcházskom, s odkazom na závery kontrolnej komisie Európskej únie. Podľa správy medzinárodnej vyšetrovacej misie, ktorá bola vytvorená Radou Európskej únie so zámerom vyšetriť okolnosti a príčiny konfliktu v Južnom Osetsku v roku 2008 nie je možné zodpovednosť za konflikt prisudzovať iba jednej strane.3 Výsledná správa z tohto vyšetrovania bola publikovaná v roku 2009, pričom sa v nej uvádza, že otvorený konflikt sa začal delostreleckým útokom a následnou ofenzívou Gruzínska na juhoosetské centrum Tskhinvali 7 –8. augusta 2008. Ako sa však ďalej konštatuje v správe, akékoľvek vysvetlenie pôvodu konfliktu sa nemôže sústrediť výlučne len na uvedené gruzínske ostreľovanie a následnú ofenzívu, ktoré boli len vyvrcholením dlhotrvajúceho stúpajúceho napätia, provokácií a incidentov. Tvrdenie, že Európska únia konštatovala, že vojnu začalo Gruzínsko vzhľadom na uvedené informácie vyznieva zavádzajúco. Na prezentované vyjadrenia zo strany respondenta moderátorka nijako nereagovala, ani ich nekorigovala, ani nedopĺňala.

V programe v tejto časti následne odznelo aj tvrdenie respondenta, bez uvedenia jeho zdroja, či následnej verifikácie, v súvislosti s ohrozovaním bezpečnosti Ruska o tom, že po slovenských železniciach údajne jazdia už niekoľko rokov vlaky plné ťažkých zbraní pre Ukrajinu, aby mohla bojovať proti republikám Doneck a Luhansk. Hosť uzavrel, cit.: „To znamená, že už niekoľko rokov Západ vyzbrojuje Ukrajinu zbraňami, no ktoré zatiaľ Ukrajina používa proti, doteraz používala proti tým republikám Doneck a Luhansk, a môže ich používať aj proti Rusku.“ Hosť toto tvrdenie formuloval ako samozrejmý fakt použitím výrazu „vidíme to na vlastné oči“, čo podľa nášho názoru pôsobí v danom prípade zavádzajúco a manipulatívne. Moderátorka hosťa na uvedenie zdroja týchto tvrdení, ktorými poukazoval na hrozby pre Rusko, resp. separatistické republiky na východe Ukrajiny nevyzývala, ani nijak na predmetné tvrdenie nereagovala.

Medzi kritériá zachovania objektívneho informovania je možné, okrem iného, zaradiť najmä vyváženosť sprostredkovaných informácií. Zdôrazňujeme, že vzhľadom na predmet správneho konania je potrebné prihliadať na celkový obsah a vyznenie odvysielaných informácií pre recipienta a nie iba izolovane posudzovať konkrétne vyjadrenia, tak aby si recipient mohol vytvoriť ucelený obraz o problematike. Kancelária Rady taktiež v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že predmetom posúdenia nie je pravdivosť odvysielaných informácií, ale ich objektívnosť a nestrannosť.

Predmetné informácie zo strany J. Čarnogurského neboli v čase odvysielania programu dňa 22. 2. 2022, podľa nášho názoru, široko diskutovanými, o ktorých by aj priemerný recipient mal dostatok pluralitných informácií. K týmto sa nevyjadrovali ani zvyšný dvaja pozvaní hostia programu. Domnievame sa preto, že predmetné vyjadrenia ohľadom výkladu udalostí týkajúcich sa tzv. Korsuňského pogromu z apríla 2014, referenda na Kryme v roku 2014, vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 medzi Gruzínskom a Ruskom, mali v kontexte celého programu charakter jednostranných informácií, pričom doplňujúce, resp. korigujúce informácie vo vzťahu k prezentovaným názorom a vyjadreniam respondenta neboli v programe odvysielané.

Vo vzťahu k tvrdeniam hosťa o jazde vlakov plných zbraní cez územie Slovenskej republiky možno skonštatovať, že tieto neboli v tomto prípade v programe žiadnym spôsobom verifikované. Doloženie spravodajskej informácie možno považovať vzhľadom na charakter prezentovaných informácií o možnom podporovaní konfliktu v čase eskalácie napätia na Ukrajine a 2 dni pred jeho vypuknutím za jeden z nevyhnutných aspektov na posúdenie podávanej informácie. V dôsledku absencie takýchto vyjadrení nie je možné overiť ich spoľahlivosť.
Účastník konania vo svojom stanovisku poukázal na skutočnosť, že hosť bol moderátorkou v programe predstavený ako predseda občianskeho združenia Slovensko-ruskej spoločnosti, niekdajší premiér a minister spravodlivosti. Rovnako poukázal na toto združenie, ktoré podľa jeho oficiálnej web stránky (cit: http://www.srspol.sk/kto-sme-a-ako-sa-stat-clenom.html) združuje členov, ktorí, majú spoločnú náklonnosť k Rusku. Bol toho názoru, že z prezentovaných informácií v rámci uvedenia tohto hosťa v príspevku, ako aj zo všeobecnej spoločenskej mienky o jeho osobe, muselo byť recipientom zrejmé, akým spôsobom bude tento prezentovať pohľad na predmetnú problematiku.

Z obsahu odvysielaného programu je zrejmé, že dvaja ďalší pozvaní hostia v posudzovanom programe označili ruské kroky voči Ukrajine za porušenie princípu územnej celistvosti iného štátu, resp. medzinárodného práva a ohlásené sankcie proti Rusku za nie dostatočné. Vystúpenie J. Čarnogurského, ako známeho podporovateľa Ruska, tak mohlo byť v rámci programu zaradené ako vyvažujúci prvok. Napriek tomu však možno skonštatovať, že J. Čarnogurský sa téme venoval skôr okrajovo a na otázky moderátorky neodpovedal priamo. V kontexte odsúdenia krokov Ruska v súvislosti s poručením medzinárodného práva na východe Ukrajiny zo strany predchádzajúcich dvoch rečníkov uvádzal najmä informácie ohľadom historických udalostí na Kryme, či vojnového konfliktu s Gruzínskom vyznievajúcich v prospech Ruskej federácie a neoverené informácie o ohrozovaní bezpečnosti Ruska zo strany západných krajín, bez toho, aby k nim v programe odzneli prípadné korekcie, či doplnenia. Účasť hosťa, s ktorým sa spájajú známe kontroverzie, nie je problematická, avšak problematické môžu byť jeho vyjadrenia v kontexte samotného programu.