Zomrel režisér Vido Horňák

„RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí scenáristu a režiséra Vida Horňáka. Jeho výraznú osobnosť si pripomenie v dokumente Portrét - Vido Horňák dnes 30. decembra o 20:10 na Dvojke,“ oznámila RTVS.

Vido Horňák bol predovšetkým tvorcom náročných hraných televíznych filmov a inscenácií. Sú to takmer dve desiatky väčšinou adaptácie literárnych diel.

Vido Horňák sa narodil 3. apríla 1934 v Novom Mesto nad Váhom. Vlastným menom Miroslav (pseudonym Vido si zvolil po  starom otcovi), slovenský televízny režisér. Študoval odbor filmovej scenáristiky a dramaturgie na pražskej FAMU (1954-57), ktorý však nedokončil. Po vojenskej službe nastúpil ako asistent réžie Československej televízie v Bratislave a od roku 1961 sa stal režisérom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa prejavil ako citlivý tlmočník dramatizácie literárnych predlôh. Začínal ako asistent réžie na prvom slovenskom televíznom filme Smrť sa volá Engelchen (1960).

Medzi jeho najznámejšie televízne filmy patrí V páse zlomená (1966), Román o base (1968), S Rozarkou (1970), Zojka a Valéria (1971), Čierne ovce (1973), Pani Heléne (1975), trojdielne inscenácie Buddenbrookovci (1974), Sesternica Beta (1979) a inscenácie vysoko hodnotených a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“.  Po roku 1990 nakrúca filozofické dokumentárne filmy o stave spoločnosti Quo Vadis 20. storočie (1990), Stálo za to obetovať človeka? (1998), Dejiny bezcharakternosti (2002). Pôsobí ako predseda poroty najstaršej slovenskej filmovej ceny Igric, obnovenej v roku 1993.
Pripravil portréty významných súčasných maliarov Stana Dusíka a Jany Kiselovej - Sitekovej, úvahový film o zmysle, filozofii a poslaní Veľkej Noci "Stálo za to obetovať sa za človeka?" a niekoľko ďalších.
Vido Horňák prednášal aj na rôznych vedeckých a kresťanských fórach.

Životopis podľa VŠMU