Keď pred rokom štátom platená TASR, ktorej šéfoval Jaroslav Rezník, dohodla spoluprácu s proputinovskou agentúrou Sputnik, vyvolalo to vlnu kritiky.
Rezník od zmluvy nakoniec odstúpil a plánovanú spoluprácu musel vysvetľovať v parlamente pred výborom pre kultúru a médiá.
Sputnik šíri mnohé pruruské dezinformácie, informácie od neho na Slovensku preberajú mnohé dezinformačné weby, napríklad Hlavnespravy.sk.
Európsky parlament označil Sputnik za nástroj ruskej propagandy, ktorý má za úlohu spochybňovať demokraciu ako funkčný systém, snaží sa o rozdelenie Európy a vytvára dojem zlyhávajúcich západných štátov.
Odporúčame aj: Ministerstvá popreli tvrdenie Rusov a Hlavných správ o nákupe ruských vozidiel Tiger
Prešiel rok a predseda výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek zo Smeru poskytol rozhovor pre Sputnik.
Po novom programovom riaditeľovi RTVS Marekovi Ťapákovi, ktorý perlil v konšpiračnom Slobodnom vysielači a ministerke kultúry Ľubici Laššákovej, ktorá sa minulý týždeň predviedla ako ochrankyňa webu Hlavnespravy.sk, je tu ďalší politik, ktorý má dosah na médiá a tvorbu mediálnych zákonov, a kooperuje s dezinformačnými zdrojmi.
Jarjabek rozhovor poskytol Arturovi Bekmatovovi, bývalému* členovi predsedníctva ÚV KSS. Okrem toho, že je redaktorom Sputnika, publikoval aj na konšpiračnom webe Zem a Vek.
V rozhovore sa Jarjabek sťažoval na nekorektnú atmosféru po vražde novinára Jána Kuciaka, „Toto je „kríza", ktorá je v tejto chvíli spôsobená istými kruhmi médií, časťou tretieho sektora a na to sa nalepujú, ako poslední, opoziční poslanci, ktorí len dobiehajú sled udalostí. Ale médiá dnes dávajú témy, ku ktorým sa prikláňajú opoziční poslanci. Táto spoločnosť visí na akejsi pomyselnej šnúrke od gatí niektorých médií. Niekomu ten stav spoločnosti, ktorý tu bol pred vraždou nevyhovoval. Potreboval čosi spraviť. To sa stalo a zrazu máte úplne inú spoločnosť,“ povedal.
Jarjabek kritizoval v rozhovore médiá a tretí sektor. „Okrem toho na Slovensku začali byť niektoré slová zakázané — „Soros", „kontrola tretieho sektoru", „financovanie tretieho sektoru", alebo meno „Nicholson" — a mohol by som pokračovať ďalšími — ale ak použijete niektoré z týchto slov, tak vás okamžite niektoré médiá odsúdia. Spoločnosť nie je v tejto chvíli vyrovnaná, je rozdelená, čo je zlé a možno práve toto ten niekto chcel.“
Myslí si, že je nedostatočná regulácia pre printové médiá. Spochybňoval aj organizátorov protestov. „Tie protesty sú síce definované ako apolitické, ale sú to najpolitickejšie apolitické protesty od roku 1989. To sú čisto politické protesty, ktoré sa skrývajú za všeličo možné.“ Kritizoval aj nespokojných redaktorov RTVS za ich otvorený list a nepáči s mu, že sa „hovorí o Rusoch ako o agresorovi a o Ukrajine ako o postihnutom. Mne sa to nepáči. Cítim, že tu je čosi deformované — ako by sme dostávali menej informácií z tej druhej strany. Mne sa nepáčia ani sankcie Európskej Únie, lebo si myslím že to nikomu neprospieva,“ povedal pre Sputník Jarjabek, ktorý je náhradným členom parlamentného výboru pre európske záležitosti.
Sputnik ako nástroj Kremeľskej propagandy
Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej upozorňuje na narastajúcu ruskú propagandu namierenú proti EÚ. V rezolúcii sa píše o rozširovaní dezinformačných a propagandistických aktivít Kremľa v Európe s cieľom oslabiť, rozdeľovať a diskreditovať EÚ. V rezolúcii sa píše aj to, že Rusko podporuje krajne pravicové strany a populistické hnutia zamerané proti EÚ. Rusko na to podľa zistení EP využíva viacero nástrojov, medzi ktorými je televízna stanica Russia Today (RT) a tlačová agentúra Sputnik. Konkrétnym príkladom takejto propagandy je vymyslený príbeh — hoax o údajnom znásilnení v Nemecku žijúcej Rusky žiadateľmi o azyl. Sputnik napríklad šíril nepravidvú správu o selfie Angely Merkelovej s bojovníkom ISIS alebo nepravdivý príbeh o mladom sýrskom utečencovi Anasovi Modamanovi.
Jarjabek nie je jediný politik, ktorý nemá problém so Sputnikom. Rozhovor pre Sputnik poskytol nedávno aj Boris Kollár.
*upravené. Aktuálne už nie je členom predsedníctva ÚV KSS.