Zdroj: Ikar
Cítil na perách jej bozk. Nedokázal jej ho opätovať, a keď sa jej pozrel do očí, bolesť, ktorá mu zovrela srdce, mu nedovolila dýchať. Držala ho v náručí dlhé minúty. Nakoniec sa odtiahla, chytila jeho tvár do dlaní a bruškami palcov mu zotrela z líc slzy. „Prosím, neplač. Budeme opäť spolu, len čo sa to skončí, a potom, potom nás už nič nerozdelí. Si to najlepšie, čo ma v živote postretlo, to jediné, čo mi dáva dôvod žiť. Život bez teba nie je životom. Čo nechápeš? Toto nie je koniec.“ Naklonila sa a pobozkala ho.
Strhujúci príbeh obetavej lásky v tom najtragickejšom období ľudských dejín.
Kam zmizla Rebecca? vás prenesie do obdobia pred 2.svetovou vojnou, na idylický ostrov Jersey pri francúzskom pobreží a spoznáte Christophera a Rebeccu. Od detstva sa stretávajú, hrajú, diskutujú až ich priateľstvo prerastie do lásky, ktorú, zdá sa, nič nezlomí. Ani ich rozdielnosť – Christopher je rodený Nemec, Rebecca zasa Židovka.
Na ostrov však dorazí druhá svetová vojna a s ňou Hitlerov program konečného riešenia židovskej otázky. Nacisti deportujú Rebeccu aj iné židovské rodiny do Európy a vzápätí sa po nich zľahne zem.
Christopher sa rozhodne hľadať Rebeccu, preto dobrovoľne vstúpi do SS a nechá sa odveliť do Osvienčimu, kde získa celkom slušnú pozíciu. Má dohliadať na triedenie cenností z vecí, ktoré sa tam dostali. Všetko má dokumentovať a potom voziť späť do Ríše. Dúfa, že práve tam odviedli Rebeccu, ale čoskoro zisťuje, že niet po nej ani stopy. Neprestáva však pátrať, riskuje svoj život a pomery v koncentračnom tábore ho ubíjajú, ničia. Snaží sa väzňom, ktorí patria pod neho, pomáhať, chrániť ich, hoci nie vždy sa mu to darí...
Kam zmizla Rebecca? z vydavateľstva Ikar je silný príbeh z 2.svetovej vojny. Je o osudovej láske, o hľadaní, o zverstvách, ktoré sa diali nielen v Osvienčime. O ľudskosti ako takej.
Christopherov otec to výstižne pomenoval: „Je neuveriteľné, čo všetko dokážu roky vymývania mozgov a cielenej propagandy. Nikto sa predsa nerodí s takou krutosťou v srdci.“
Práve časť knihy, v ktorej sledujeme Christophera v koncentračnom tábore, je mimoriadne pútavá. Miestami však smutná, bolestná, až trýznivá...najmä keď spoznáte dievčatko menom Anka.
Vypočujte si úryvok. Z knihy číta Judita Hansman:
Eoin Dempsey sa narodil a vyrástol v írskom Dubline. V roku 2008 sa presťahoval do Filadelfie, kde žije s manželkou a deťmi. Pôvodne pracoval ako učiteľ informatiky, dnes sa už naplno venuje písaniu. Je autorom ďalších troch úspešných kníh. Román Biela ruža, Čierny les vyšiel v Ikare v roku 2020 a hneď po vyjdení sa stal bestsellerom, preložili ho do štrnástich jazykov a chystá sa aj jeho filmové spracovanie.
Začítajte sa do novinky Kam zmizla Rebecca?:
„Veľa sa zmenilo. Nemecko je celkom iné.“
Christopher nevedel, či sa môže ozvať.
„Iné? Ako iné? Lepšie či horšie?“ spýtal sa otec.
„Jasné, že lepšie. Je to tam omnoho, omnoho lepšie,“ tvrdil Uli. „Nečítaš noviny?“
„Práveže čítam, braček. Každý deň.“
„Potom máš prehľad o tom, čo sa v našej vlasti deje. Odkedy sa dostal k moci Hitler, prežívame skutočný rozkvet.“
„Ja najmä viem, že okrem nacistickej strany zakázal všetky ostatné.“
„Áno, ale veď sám povedz, Stefan, čo dobrého nám priniesla tá ich slávna demokracia? Už si zabudol, ako sa nám žilo, kým sa k moci nedostali Hitler a jeho národní socialisti? Boli to najhoršie roky v histórii nášho národa. Totálny chaos. Tebe sa síce podarilo včas odísť, no my ostatní sme to šťastie nemali. Nehovorím, je dobre, že si to nezažil na vlastnej koži, braček. Som rád, že pri tom neboli tvoje deti. Len som presvedčený, že teraz by sa im tam žilo stokrát lepšie.“
Otec sa naklonil k bratovi. „Čítam noviny, Uli. Každý deň. Viem, že Židov zbavujú občianskych práv, čoraz viac ich odsúvaní na okraj spoločnosti. Len aby si vedel, aké to nové Nemecko, krajina príležitostí pre všetkých, naozaj je, Christopher.“ Obrátil sa k synovi. „Existuje dokonca súbor schválených zákonov, ktoré zakazujú Židom stať sa občanmi Nemecka alebo uzavrieť manželstvo s Nežidmi, vlastniť podnik či akúkoľvek nehnuteľnosť. Takže si to dobre rozmysli, kým sa rozhodneš.“
Milan Buno, knižný publicista
