Ilustr. foto: Facebook Polícia SR
V čase vojny sa traumatické zážitky neobmedzujú iba na účastníkov bojov. Keď ruská paľba zničila centrálne námestie v ukrajinskom Charkove, mohli hneď scény z miesta sledovať ľudia po celom svete, bez akéhokoľvek filtra. A sledovanie takýchto drastických videí môže diváka poznamenať, napísala na svojom webe televízia Deutsche Welle (DW). V článku hľadá odpoveď na otázku, ako dnes môžu používatelia sociálnych sietí zostať v obraze a zároveň chrániť svoje duševné zdravie.
Termín sekundárna trauma označuje úzkosť alebo negatívne emočné javy, ktoré plynú zo sprostredkovanej skúsenosti. Inými slovami, sekundárna trauma môže nastať, keď sa človek dozvie o priamych traumatických zážitkoch inej osoby, alebo je vystavený drsnému či znepokojujúcemu obsahu v podobe obrázkov alebo videí. Obzvlášť nebezpečný z pohľadu duševného zdravia je pritom opakovaný kontakt so znepokojujúcim materiálom.
Štúdium psychologických následkov kontaktu s drsným obsahom na sociálnych sieťach je pomerne novým odborom vedeckého bádania. To isté platí o skúmaní účinných protiopatrení. Jedným z tých, ktorí sa týmto otázkam venujú, je Sam Dubberley, ktorý vedie tím "digitálnej investigácie" pri organizácii Human Rights Watch a bol spoluautorom analýzy na tému očitých svedectiev v médiách a sprostredkovanej traumy.
"Buďte vždy pripravení, vyhýbajte sa prekvapeniam a pripravte sa na znepokojujúci obsah, kedykoľvek sa pohybujete on-line," povedal Dubberley. Jeho bádanie sa síce sústredilo na sekundárnu či nepriamu traumu v kontexte novinárskej práce a ľudských práv, niektoré z jeho zistení ale môžu poslúžiť ako vodítka aj pre bežných užívateľov sociálnych sietí, ktorí sledujú obsah z vojny na Ukrajine. "Buďte sami k sebe úprimní. Keď uvidíte niečo znepokojujúce, čo vás zasiahne, priznajte si to. Nezameťte to pod koberec a nepredstierajte, že sa vás to nedotklo, keď to tak je," vysvetľuje Dubberley.
Dôležité je tiež spomenúť si, že každý sme iný a že reakcie na rovnaké alebo podobné momenty sa líšia. Okrem toho do veľkej miery záleží na tom, aký stav mysle prevláda vo chvíli, keď na problematický obsah narazíme. Keď niekto potenciálne traumatizujúci materiál očakáva, môže sa vopred obrniť voči tomu, čo sa môže objaviť na jeho obrazovke. Individuálne sú pritom aj spúšťače negatívnych stavov. Pre niektorých to môžu byť krvavé zábery zranenia, pre iných smutný alebo zúfalý pohľad dieťaťa.
Osobné väzby na danú udalosť tiež zohrávajú úlohu a neexistuje univerzálna metóda alebo návod pre všetky scenáre. Isté opatrenia a aktivity však môžu pomôcť negatívne dopady obmedziť.
Už spomínaná pripravenosť na to, že sa vo výbere príspevkov môžu kedykoľvek objaviť desivé zábery, predstavuje dôležitú stratégiu. Zároveň by sa nemala podceňovať sila zvukov. Vedecké poznatky svedčia o tom, že v ľudskej mysli oveľa silnejšie ako obrazový materiál utkvie zvuková stopa napríklad v prípade, že sledujeme, ako sa niekomu deje vážne zranenie. Užívateľom sociálnych médií sa preto odporúča mať pri prezeraní príspevkov vypnutý zvuk.
Pri sledovaní videí z vojny by tiež používatelia sociálnych sietí mali zmenšiť veľkosť prehrávania a vypnúť automatické spúšťanie klipov. Vždy je okrem toho možné od obrazovky odvrátiť zrak. Odporúčajú sa aj pravidelné prestávky od používania telefónu či počítača, aby nenastala situácia, že bude človek celý deň vystavený nepretržitému prúdu vojnových snímok.
Tí ľudia, na ktorých sa udalosti podpíšu, by sa mali mať na pozore pred varovnými signálmi, ako sú problémy so spánkom, nadmerné užívanie alkoholu alebo drog, a mali by o svojich pocitoch hovoriť s inými ľuďmi. Môžu to byť príbuzní, kamaráti alebo kolegovia, a v prípade, že by spomínané problémy pretrvávali, aj profesionálnu pomoc.
Vojna vyvoláva obrovské množstvo utrpenia a traumy, nielen pre Ukrajincov, ktorí sú zasiahnutí priamo. Akokoľvek je dôležité zostať informovaný, používatelia sociálnych sietí by mali mať neustále na pamäti možné úskalia, ktoré hrozia pri kontakte s digitálnym obsahom, nech už naň narazia kdekoľvek.
